Vojtech Zamarovský: Za siedmimi divmi sveta (Parnas)

Aj tohtoročný Parnas venujeme Vojtechovi Zamarovskému - zakladateľovi modernej slovenskej literatúry faktu. Po knihe Objavenie Tróje, ktorou sme si pripomenuli storočnicu jeho narodenia a 10 rokov vysielania Parnasu, sme vybrali knihu Za siedmimi divmi sveta . V roku 1960 týmto dielom Vojtech Zamarovský v literatúre faktu debutoval. Predtým mu síce vyšli jeho preklady, ale taký úspech nečakal. O tri roky neskôr nasledovalo vydanie v češtine v preklade jeho manželky Márie - takisto úspešné. V rozhlasovej verzii z vydania roku 2003 nám toto kultové dielo bude čítať opäť Peter Sklár. Vyše dva mesiace budeme putovať po starovekom Egypte, Mezopotámii a Grécku, aby sme spoznali sedem divov antiky, tak ako ich zostavil staroveký učenec Filón. Keďže od prvého vydania Zamarovského knihy ubehlo 60 rokov, všetkých sedem divov sveta budú z hľadiska najnovších výskumov komentovať odborníci - historici staroveku doc. Pavol Valachovič, doc.Michal Habaj a egyptológ dr.Jozef Hudec. K počúvaniu vás pozývajú hudobná dramaturgička Lýgia Vojtková,zvukový majster Stanislav Kaclík a autorka projektu Parnas Táňa Kusá.

Popis epizódy

Live :O | Nedeľa 6.09.2026, Čítanie 38.časť: Maják na ostrove Faros 2.diel

Opäť sme v egyptských vodách, v delte „rieky živenej nebom“. Vraciame sa sem za siedmym divom sveta. Priamou linkou z Rodu do Alexandrie, starou dvadsaťdva storočí. Vieme, že sem prichádzame takmer bez nádeje. Veľká pyramída na gízskom poli pri Káhire stojí dodnes v celej svojej mohutnosti a bude tam stáť veky. Ale maják na ostrove Fare pri Alexandrii zmizol. Celkom a navždy. Pochybuje azda niekto, že vôbec existoval? A ak existoval – že bol skutočne takou veľkolepou stavbou, aby sa považoval za div sveta? Filón sa predsa o ňom ani slovom nezmieňuje... Máme o ňom správy starovekých i stredovekých svedkov, ktorí ho videli na vlastné oči: bol vyšší než najvyššia pyramída. Vieme, kto ho postavil: architekt Sostratos z Knidu. Poznáme jeho stavebné náklady: 800 talentov. Jeho meno dodnes žije ako súčasť slovného pokladu prímorských národov: Francúzi nazývajú maják phare, Španieli a Taliani faro, Gréci faros, anglickí básnici pharos. Pokúsme sa odhrnúť oponu dejín, za ktorou sa skrýva tajomstvo jeho stavby i záhada jeho zmiznutia. Vstúpme do „Brány Egypta“.