Prvá kniha najprv stručne uvádza celkovú tému – neposlušnosť človeka a následnú stratu raja, kam človeka Boh umiestnil. Ďalej sa zmieňuje o prvotnej príčine jeho pádu – o hadovi, či skôr Satanovi v koži hada, ktorý sa vzoprel Bohu, stiahol na svoju stranu veľké množstvo anjelov a na Boží rozkaz bol s celou svojou družinou vyhnaný z nebies do hlbokej priepasti. Po tejto udalosti báseň urýchlene prechádza k jadru a predstavuje Satana, ktorý so svojimi anjelmi spadol do pekla. To sa nenachádza v strede zeme (predpokladá sa totiž, že nebo a zem ešte neboli stvorené, nieto prekliate), ale na mieste úplnej tmy, najvhodnejšie nazvanom Chaos. Tu užasnutý a ohromený Satan leží so svojimi anjelmi vo vriacom jazere, po čase sa preberá ako z omámenia a volá k sebe toho, kto je v hierarchii i dôležitosti hneď za ním; zhovára sa s ním o svojom hanebnom páde. Satan budí všetky svoje vojská, ktoré až doposiaľ ležali rovnako zmätené. V nesčíselných množstvách vstávajú, radia sa do bojových šíkov a ich vodcovia dostávajú mená podľa modiel neskôr známych v Kanaáne a priľahlých krajinách. Im Satan adresuje svoju reč, utešuje ich nádejou, že znova získajú nebo, napokon im však povie, že podľa dávnej veštby či povesti v nebi bude stvorený nový svet a nový tvor, lebo názor, že anjeli boli dávno pred týmto viditeľným tvorstvom, zastávali mnohí starodávni otcovia. Celému snemu odkazuje, že treba túto veštbu overiť a na základe toho určiť, čo ďalej. Jeho spoločníci sa o to odteraz pokúsia. Z hlbín sa dvíha náhle vystavaný Satanov palác Pandemonium. Pekelné kniežatá tam zasadnú na poradu.