Johann Wolfgang Goethe: Faust II. diel (Parnas)

Pri písaní si medzi obidvoma časťami Fausta Goethe spravil 24-ročnú prestávku. V nijakom prípade ju však nemôžeme pokladať za ruptúru. Postava Fausta žila v básnikovi od útleho detstva, keď vo svojom rodnom Frankfurte videl bábkové divadlo anglických kočovných hercov, až po jeho posledný výdych. Túto mohutnú básnickú skladbu, ktorú literárni vedci označujú za dramatickú báseň a divadelní vedci zasa za tragédiu, písal vyše 60 rokov. Za ten čas sa v tomto géniovi zhromaždilo obrovské množstvo vedomostí, poznania a skúseností, ktoré ako puzzle skladal celý život. Vytvoril encyklopédiu ľudského snaženia, vzletov a pádov človeka, nepokojného a večne nespokojného pri dobýjaní prírody, bažiaceho po moci a rozkošiach lásky. Jeho odcudzenie má blízko k umelo vytvorenému človiečikovi Homunculovi, v ktorom už nachádzame súčasnú umelú inteligenciu. Po uzavretí zmluvy Faust spolu s Mefistofelom putuje v 1.dieli po malom svete, v 2.dieli po veľkom, zabývanom obrovským aparátom postáv: vládcov, generálov, bankárov, básnikov, filozofov - historických, biblických aj mytologických bytostí ľudskej i zvieracej podoby od antiky po Goetheho súčasnosť. Univerzum v majstrovskom zovretí najrozmanitejších veršových a metrických systémov. To všetko však napriek tomu spája láska. Jej synonymom je žena –Grétku z 1.dielu vystrieda v 2.dieli trójska Helena. Toto veľdielo inšpiruje už od svojho vzniku básnikov, románopiscov, hudobných skladateľov, maliarov i sochárov. Svojou neuchopiteľnosťou je výzvou najmä pre divadelných režisérov. Veľkou devízou rozhlasu je imaginatívna sila ľudského hlasu, schopného modelovať rozličné charaktery a typy postáv, zaodieť ich do originálnych kostýmov a vkliniť do beznákladovej scenérie. A keďže nemusíme škrtať, môžeme si dovoliť luxus uviesť dielo kompletné – navyše s odborným komentárom nášho významného germanistu doc.Jozefa Tancera. V rozhovoroch vystúpi muzikológ doc.Vladimír Zvara, filozof a literárny historik prof.Ondrej Mészáros, translatológ dr.Ján Čakanek a herec Ján Gallovič – interpret oboch dielov Fausta.
Popis epizódy
V minulosti prevládal názor, že Faust je neinscenovateľný. Teraz už s Faustom divadelné skúsenosti máme. Ale predsa – v čom je stále taký náročný? Multižánrovosťou, obrovským aparátom postáv, heterogénnou štruktúrou, častým striedaním scén, básnickým jazykom, nárokmi na diváka? V predchádzajúcom rozhovore sme spomínali inscenačné začiatky na zámku Monbijou v Berlíne v roku 1819 a dostali sme sa až na modernú nemeckú scénu. Režiséri naďalej uprednostňujú prvý diel pred druhým, ale čoraz častejšie môžeme vidieť aj oba diely súčasne naraz. O divadelných inscenáciách Fausta pokračujeme aj v tejto časti. Budeme hovoriť o Prafaustovi – stále najobľúbenejšej faustovskej verzii aj na Slovensku, o čom svedčia predstavenia z roku 2006: v Divadle Jána Palárika v Trnave a v Divadle aha v Bratislave. A s kolegom Jánom Šimkom, z dramaturgie rozhlasových hier, ktorý je súčasne vedúcim Katedry divadelných štúdií na Divadelnej fakulte VŠMU budeme hovoriť najmä o Faustovi na našej divadelnej scéne...