Johann Wolfgang Goethe: Faust II. diel (Parnas)

Pri písaní si medzi obidvoma časťami Fausta Goethe spravil 24-ročnú prestávku. V nijakom prípade ju však nemôžeme pokladať za ruptúru. Postava Fausta žila v básnikovi od útleho detstva, keď vo svojom rodnom Frankfurte videl bábkové divadlo anglických kočovných hercov, až po jeho posledný výdych. Túto mohutnú básnickú skladbu, ktorú literárni vedci označujú za dramatickú báseň a divadelní vedci zasa za tragédiu, písal vyše 60 rokov. Za ten čas sa v tomto géniovi zhromaždilo obrovské množstvo vedomostí, poznania a skúseností, ktoré ako puzzle skladal celý život. Vytvoril encyklopédiu ľudského snaženia, vzletov a pádov človeka, nepokojného a večne nespokojného pri dobýjaní prírody, bažiaceho po moci a rozkošiach lásky. Jeho odcudzenie má blízko k umelo vytvorenému človiečikovi Homunculovi, v ktorom už nachádzame súčasnú umelú inteligenciu. Po uzavretí zmluvy Faust spolu s Mefistofelom putuje v 1.dieli po malom svete, v 2.dieli po veľkom, zabývanom obrovským aparátom postáv: vládcov, generálov, bankárov, básnikov, filozofov - historických, biblických aj mytologických bytostí ľudskej i zvieracej podoby od antiky po Goetheho súčasnosť. Univerzum v majstrovskom zovretí najrozmanitejších veršových a metrických systémov. To všetko však napriek tomu spája láska. Jej synonymom je žena –Grétku z 1.dielu vystrieda v 2.dieli trójska Helena. Toto veľdielo inšpiruje už od svojho vzniku básnikov, románopiscov, hudobných skladateľov, maliarov i sochárov. Svojou neuchopiteľnosťou je výzvou najmä pre divadelných režisérov. Veľkou devízou rozhlasu je imaginatívna sila ľudského hlasu, schopného modelovať rozličné charaktery a typy postáv, zaodieť ich do originálnych kostýmov a vkliniť do beznákladovej scenérie. A keďže nemusíme škrtať, môžeme si dovoliť luxus uviesť dielo kompletné – navyše s odborným komentárom nášho významného germanistu doc.Jozefa Tancera. V rozhovoroch vystúpi muzikológ doc.Vladimír Zvara, filozof a literárny historik prof.Ondrej Mészáros, translatológ dr.Ján Čakanek a herec Ján Gallovič – interpret oboch dielov Fausta.
Popis epizódy
Obsah 5. dejstva Za pomoc cisárovi vo vojne získal Faust pás pobrežia. Hoci jeho fyzické sily chradnú, neúnavne organizuje vysúšanie a osídľovanie morského dna a kultiváciu získanej pôdy. Keďže jeho budovateľské plány realizuje Mefistofeles so svojimi pomocníkmi, Faust sa zamotáva do stále ďalších a ďalších tragických omylov. Má na svedomí nevinné životy staručkých manželov Filemona a Baucis, majetok získava pirátskymi výpravami, stáva sa z neho tyran, podriaďujúci všetkých svojej vôli. Tesne pred smrťou stráca zrak a tak nevidí, že miesto odvodňovacej priekopy mu lemury kopú hrob. Vo chvíli, keď sa Mefistofeles chystá zmocniť duše mŕtveho Fausta, zjavia sa anjeli, a spred nosa mu ju unesú. Nesmrteľná duša nesená silou Erota stúpa do nebeských výšin, kde na svojho milého čaká kajúcnica menom Grétka. Pútnik prichádza na miesto, na ktorom ho kedysi pri stroskotaní zachránil manželský pár Filemon a Baucis. Opäť stretáva staručkých manželov a chce im vzdať v modlitbách na brehu oceánu vďaku za svoju záchranu. Krajinu navôkol však v nemom úžase nespoznáva. Miesto šíreho mora sa na pobreží, ktoré Faust dostal od cisára do léna, zelenajú záhrady, sady a lúky. Budovanie krajiny sa však nedeje s kostolným poriadkom. Faust navyše vyvíja na Filemona a Baucis nátlak, aby sa presídlili a on získal ich domov. Hoci sa Faustovi budovateľský plán vydaril, je nespokojný. Zvony zo starej kaplnky, pri ktorej žijú Filemon a Baucis, mu pripomínajú, že prímorská krajina ešte stále nie je celá jeho. Starí manželia mu vzdorujú a odmietajú sa presťahovať. Mefistofeles sa vracia so svojimi tromi pomocníkmi z pirátskej výpravy. Bohatstvo, ktoré prináša, je výsledkom lúpežných prepadnutí. Faust, vedomý si, že sa dopúšťa bezprávia, prikáže Mefistofelovi, aby oboch starých ľudí konečne odpratal na nové miesto, ktoré im vybral. Vežník Lynkeus ospevuje krásu starého sveta, ktorý sa pred jeho očami stráca. Zrazu zazrie, ako horí stará kaplnka a tiež chyža Filemona a Baucis. V strachu verí, že manželom sa nič nestalo. Rovnako aj Faust pri pohľade na plamene dúfa, že manželia spokojne dožijú na majetku, ktorý im vyhradil. Mefistofeles a jeho pomocníci však presťahovanie starčeka a starenky vyriešili po svojom. Filemon a Baucis umreli od hrôzy, keď im podpálili dom. Pútnika, ktorý sa postavil na ich obranu, Mefistofelovi pomocníci prebodli. Faust odsúdi ich konanie, no zodpovednosť zaň necíti.