Obsah 5. dejstva Za pomoc cisárovi vo vojne získal Faust pás pobrežia. Hoci jeho fyzické sily chradnú, neúnavne organizuje vysúšanie a osídľovanie morského dna a kultiváciu získanej pôdy. Keďže jeho budovateľské plány realizuje Mefistofeles so svojimi pomocníkmi, Faust sa zamotáva do stále ďalších a ďalších tragických omylov. Má na svedomí nevinné životy staručkých manželov Filemona a Baucis, majetok získava pirátskymi výpravami, stáva sa z neho tyran, podriaďujúci všetkých svojej vôli. Tesne pred smrťou stráca zrak a tak nevidí, že miesto odvodňovacej priekopy mu lemury kopú hrob. Vo chvíli, keď sa Mefistofeles chystá zmocniť duše mŕtveho Fausta, zjavia sa anjeli, a spred nosa mu ju unesú. Nesmrteľná duša nesená silou Erota stúpa do nebeských výšin, kde na svojho milého čaká kajúcnica menom Grétka. Pútnik prichádza na miesto, na ktorom ho kedysi pri stroskotaní zachránil manželský pár Filemon a Baucis. Opäť stretáva staručkých manželov a chce im vzdať v modlitbách na brehu oceánu vďaku za svoju záchranu. Krajinu navôkol však v nemom úžase nespoznáva. Miesto šíreho mora sa na pobreží, ktoré Faust dostal od cisára do léna, zelenajú záhrady, sady a lúky. Budovanie krajiny sa však nedeje s kostolným poriadkom. Faust navyše vyvíja na Filemona a Baucis nátlak, aby sa presídlili a on získal ich domov. Hoci sa Faustovi budovateľský plán vydaril, je nespokojný. Zvony zo starej kaplnky, pri ktorej žijú Filemon a Baucis, mu pripomínajú, že prímorská krajina ešte stále nie je celá jeho. Starí manželia mu vzdorujú a odmietajú sa presťahovať. Mefistofeles sa vracia so svojimi tromi pomocníkmi z pirátskej výpravy. Bohatstvo, ktoré prináša, je výsledkom lúpežných prepadnutí. Faust, vedomý si, že sa dopúšťa bezprávia, prikáže Mefistofelovi, aby oboch starých ľudí konečne odpratal na nové miesto, ktoré im vybral. Vežník Lynkeus ospevuje krásu starého sveta, ktorý sa pred jeho očami stráca. Zrazu zazrie, ako horí stará kaplnka a tiež chyža Filemona a Baucis. V strachu verí, že manželom sa nič nestalo. Rovnako aj Faust pri pohľade na plamene dúfa, že manželia spokojne dožijú na majetku, ktorý im vyhradil. Mefistofeles a jeho pomocníci však presťahovanie starčeka a starenky vyriešili po svojom. Filemon a Baucis umreli od hrôzy, keď im podpálili dom. Pútnika, ktorý sa postavil na ich obranu, Mefistofelovi pomocníci prebodli. Faust odsúdi ich konanie, no zodpovednosť zaň necíti.