Johann Wolfgang Goethe: Faust II. diel (Parnas)

Pri písaní si medzi obidvoma časťami Fausta Goethe spravil 24-ročnú prestávku. V nijakom prípade ju však nemôžeme pokladať za ruptúru. Postava Fausta žila v básnikovi od útleho detstva, keď vo svojom rodnom Frankfurte videl bábkové divadlo anglických kočovných hercov, až po jeho posledný výdych. Túto mohutnú básnickú skladbu, ktorú literárni vedci označujú za dramatickú báseň a divadelní vedci zasa za tragédiu, písal vyše 60 rokov. Za ten čas sa v tomto géniovi zhromaždilo obrovské množstvo vedomostí, poznania a skúseností, ktoré ako puzzle skladal celý život. Vytvoril encyklopédiu ľudského snaženia, vzletov a pádov človeka, nepokojného a večne nespokojného pri dobýjaní prírody, bažiaceho po moci a rozkošiach lásky. Jeho odcudzenie má blízko k umelo vytvorenému človiečikovi Homunculovi, v ktorom už nachádzame súčasnú umelú inteligenciu. Po uzavretí zmluvy Faust spolu s Mefistofelom putuje v 1.dieli po malom svete, v 2.dieli po veľkom, zabývanom obrovským aparátom postáv: vládcov, generálov, bankárov, básnikov, filozofov - historických, biblických aj mytologických bytostí ľudskej i zvieracej podoby od antiky po Goetheho súčasnosť. Univerzum v majstrovskom zovretí najrozmanitejších veršových a metrických systémov. To všetko však napriek tomu spája láska. Jej synonymom je žena –Grétku z 1.dielu vystrieda v 2.dieli trójska Helena. Toto veľdielo inšpiruje už od svojho vzniku básnikov, románopiscov, hudobných skladateľov, maliarov i sochárov. Svojou neuchopiteľnosťou je výzvou najmä pre divadelných režisérov. Veľkou devízou rozhlasu je imaginatívna sila ľudského hlasu, schopného modelovať rozličné charaktery a typy postáv, zaodieť ich do originálnych kostýmov a vkliniť do beznákladovej scenérie. A keďže nemusíme škrtať, môžeme si dovoliť luxus uviesť dielo kompletné – navyše s odborným komentárom nášho významného germanistu doc.Jozefa Tancera. V rozhovoroch vystúpi muzikológ doc.Vladimír Zvara, filozof a literárny historik prof.Ondrej Mészáros, translatológ dr.Ján Čakanek a herec Ján Gallovič – interpret oboch dielov Fausta.
Popis epizódy
15. scéna: Pred Menealovým palácom v Sparte 2.časť Prvá scéna tretieho dejstva má po obsahovej aj formálnej stránke charakter antickej tragédie. Helena prichádza domov, do Sparty, aby na príkaz svojho manžela Menelaa skontrolovala palác a služobníctvo a všetko pripravila na obetu bohom po návrate z Tróje. Bojí sa žiarlivého muža, budúcnosti, no je pripravená prijať vôľu bohov. V paláci však nachádza len hrôzostrašnú správkyňu Forkyas, ktorá ju na smrť vyľakala. Medzi zborom Trójaniek a Forkyadou dôjde k hádke. Forkyas uzná Helenu za svoju pani, no zároveň sa pokúsi ju ovládnuť. Na jednej strane ju výčitkami kvôli nevere, trójskej vojne a utrpeniu, ktoré spôsobila, privádza až do bezvedomia. Na strane druhej chváli jej krásu a velebí jej múdrosť. Získať moc nad Helenou sa jej podarí, keď ju aj jej sprievod priam sadisticky presvedčí, že práve Helena má byť tou obetou, ktorú Menelaos zamýšľa. Zbor aj Helena prosia Forkyas o pomoc a tá odporučí hľadať záchranu u nového panovníka, ktorý počas Menelaovej neprítomnosti obsadil sever krajiny. Scéna sa zahalí do chmár a Helena s Trójankami v čase na stredoveký križiacky hrad, ležiaci v blízkosti Sparty.