Johann Wolfgang Goethe: Faust II. diel (Parnas)

Pri písaní si medzi obidvoma časťami Fausta Goethe spravil 24-ročnú prestávku. V nijakom prípade ju však nemôžeme pokladať za ruptúru. Postava Fausta žila v básnikovi od útleho detstva, keď vo svojom rodnom Frankfurte videl bábkové divadlo anglických kočovných hercov, až po jeho posledný výdych. Túto mohutnú básnickú skladbu, ktorú literárni vedci označujú za dramatickú báseň a divadelní vedci zasa za tragédiu, písal vyše 60 rokov. Za ten čas sa v tomto géniovi zhromaždilo obrovské množstvo vedomostí, poznania a skúseností, ktoré ako puzzle skladal celý život. Vytvoril encyklopédiu ľudského snaženia, vzletov a pádov človeka, nepokojného a večne nespokojného pri dobýjaní prírody, bažiaceho po moci a rozkošiach lásky. Jeho odcudzenie má blízko k umelo vytvorenému človiečikovi Homunculovi, v ktorom už nachádzame súčasnú umelú inteligenciu. Po uzavretí zmluvy Faust spolu s Mefistofelom putuje v 1.dieli po malom svete, v 2.dieli po veľkom, zabývanom obrovským aparátom postáv: vládcov, generálov, bankárov, básnikov, filozofov - historických, biblických aj mytologických bytostí ľudskej i zvieracej podoby od antiky po Goetheho súčasnosť. Univerzum v majstrovskom zovretí najrozmanitejších veršových a metrických systémov. To všetko však napriek tomu spája láska. Jej synonymom je žena –Grétku z 1.dielu vystrieda v 2.dieli trójska Helena. Toto veľdielo inšpiruje už od svojho vzniku básnikov, románopiscov, hudobných skladateľov, maliarov i sochárov. Svojou neuchopiteľnosťou je výzvou najmä pre divadelných režisérov. Veľkou devízou rozhlasu je imaginatívna sila ľudského hlasu, schopného modelovať rozličné charaktery a typy postáv, zaodieť ich do originálnych kostýmov a vkliniť do beznákladovej scenérie. A keďže nemusíme škrtať, môžeme si dovoliť luxus uviesť dielo kompletné – navyše s odborným komentárom nášho významného germanistu doc.Jozefa Tancera. V rozhovoroch vystúpi muzikológ doc.Vladimír Zvara, filozof a literárny historik prof.Ondrej Mészáros, translatológ dr.Ján Čakanek a herec Ján Gallovič – interpret oboch dielov Fausta.
Popis epizódy
Obsah 2. dejstva Na konci prvého dejstva sa Faust - zvedený túžbou po krásnej Helene - pokúsil zmocniť jej obrazu v dyme a pri explózii, ktorú spôsobil, stratil vedomie. Druhé dejstvo opisuje Faustovu cestu za krásnou Helenou do gréckeho podsvetia. Faust v bezvedomí, Mefistofeles a umelo vytvorený človiečik v skúmavke, Homunculus, sa vďaka čarovnému plášťu prenesú na bitevné pole pri Farsale. Tam sa začína ich púť svetom antickej mytológie a mystérií. Faust po dotyku s gréckou zemou precitne a každý sa vydá svojou cestou. Homunculus hľadá spôsob, ako zmeniť svoju existenciu v uzavretej skúmavke na ozajstný organický život a ako vzniknúť. Mefistofeles hľadá príbuzné duše medzi antickými obludami a príšerami a usiluje sa nájsť svoje miesto v jemu cudzom svete starovekých mýtov. Faust sa za pomoci veštice Mantó dostáva až k bohyni podsvetia Persefoné, aby od nej vyprosil krásnu Helenu. ... 8. scéna: Vysoko klenutá úzka gotická izba Scéna nás privádza späť do Faustovej študovne, ktorú Wagner udržiava v nezmenenej podobe ako svätyňu, čakajúc na návrat majstra. Faust leží v bezvedomí na svojom lôžku a Mefistofeles znova zatúži zahrať si rolu profesora. Oblečie si zaprášený Faustov plášť a vodí za nos famula, večného študenta, ktorý nevie nič iné, len študovať. Privolá ho ostrým zvonením, ktoré otrasie múrmi sál a odzvoní starým časom. Ďalším v univerzitnej hierarchii tejto satiry je mladý arogantný bakalár, ktorý celý svet meria svojím vlastným ja a ignorujúc tradičné autority považuje sám seba za stvoriteľa a vládcu nad životom a smrťou. Scéna sa končí Mefistofelovými slovami útechy, ktorý ironicky komentuje bakalárovo zaslepenie vlastným egom: za málo rokov bude iný on:/ Nech mušt sa celkom absurdne aj tvári,/ stane sa vínom napokon.