Svätý Augustín: Vyznania (Parnas)

„Vyznania sv. Augustína vznikli koncom 4.storočia, odvtedy už vyše pol druha tisícročia sa čítajú, študujú, prekladajú ako geniálne dielo náboženské, filozofické, literárne. Je to najúprimnejšia a najkrajšia autobiografia, aká bola kedy napísaná. Dielo, ktorému nenájdeme nič rovnocenné v rímskej literatúre, vnútorne pravdivé, ľudské a úchvatné. Augustín bol jediný antický filozof kresťanstva, ba jediný latinský mysliteľ, ktorý si zaslúži označenie filozof." Toto sa dočítame v úvode Júliusa Paštéku k slovenskému prekladu Vyznaní. Dr. Paštéka cituje ďalšie charakteristiky Augustína z Hipponu od európskych intelektuálnych autorít: niektorí ho označujú ako posledného človeka antiky, druhí za tvorcu stredoveku, resp. za moderného človeka, prvého existencialistu. Kompletné čítanie z Augustínových Vyznaní si môžete vypočuť v interpretácii Jána Galloviča. Do tohto Parnasu sme vybrali preklad Jána Kováča, vydanie z roku 2014. Čítania ako vždy doplnia piatkové rozhovory s odborníkmi. K počúvaniu vás pozýva autorka projektu Parnas Táňa Kusá.
Popis epizódy
V našich rozhovoroch sa občas vraciame k známej záhradnej scéne vo Vyznaniach, keď Augustín počul detský hlas, ktorý opakoval: „Tolle, lege! Vezmi si a čítaj!“ Vtedy otvoril Pavlove listy Rimanom a zrak mu padol na tieto slová: „Nie v hodovaniach a v opilstvách, nie v smilstvách a nehanebnostiach, nie v rozbroji a nenávisti, ale oblečte si Pána Ježiša Krista a o telo nemajte starosti, aby zbujnelo.“ Nato sa Augustín vzdal svojho úradu a uchýlil sa so svojimi priateľmi na statok Cassiciacum. Tam sa pripravoval na krst v Miláne, ktorý prijal na Bielu sobotu v roku 387 od biskupa Ambróza. O rok nato sa po smrti matky Moniky vrátil do rodnej Thagasty a tam sa s priateľmi zaviazal k rehoľnému životu. To boli začiatky rehole augustiniánov.