Svätý Augustín: Vyznania (Parnas)

„Vyznania sv. Augustína vznikli koncom 4.storočia, odvtedy už vyše pol druha tisícročia sa čítajú, študujú, prekladajú ako geniálne dielo náboženské, filozofické, literárne. Je to najúprimnejšia a najkrajšia autobiografia, aká bola kedy napísaná. Dielo, ktorému nenájdeme nič rovnocenné v rímskej literatúre, vnútorne pravdivé, ľudské a úchvatné. Augustín bol jediný antický filozof kresťanstva, ba jediný latinský mysliteľ, ktorý si zaslúži označenie filozof." Toto sa dočítame v úvode Júliusa Paštéku k slovenskému prekladu Vyznaní. Dr. Paštéka cituje ďalšie charakteristiky Augustína z Hipponu od európskych intelektuálnych autorít: niektorí ho označujú ako posledného človeka antiky, druhí za tvorcu stredoveku, resp. za moderného človeka, prvého existencialistu. Kompletné čítanie z Augustínových Vyznaní si môžete vypočuť v interpretácii Jána Galloviča. Do tohto Parnasu sme vybrali preklad Jána Kováča, vydanie z roku 2014. Čítania ako vždy doplnia piatkové rozhovory s odborníkmi. K počúvaniu vás pozýva autorka projektu Parnas Táňa Kusá.
Popis epizódy
Augustín žil v čase, keď Rímska ríša prežívala veľkú krízu a obrovský kolos sa postupne rozkladal. Augustín sa dožil rozdelenia ríše na Západorímsku a Východorímsku. Hlavné mesto Západorímskej ríše sa z Ríma neskôr presťahovalo do Milána, a potom do Raveny. Centrum Východorímskej, alebo Byzantskej, bol Konštantinopol. V roku 430 Augustín zomrel. O 25 rokov na to Vandali dobyli a vylúpili Rím a v roku 476 Západorímska ríša definitívne padla...