Z tradičného dejepisu sme získali predstavu, že Slovania bol ľud holubičej povahy, mierumilovný, ktorému všetci naokolo ubližovali. Nič nie je vzdialenejšie od historickej pravdy ako táto schematická téza. Slovania mali veľmi zlé renomé a asi nie náhodou sa s nimi stretávame tiež ako námezdnými bojovníkmi v rôznych armádach. V 6.storočí slovanské kmene začali so svojou expanziou. Prenikli do strednej Európy a na istý čas ovládli región okolo rieky Labe až po jeho deltu v Severnom mori. Južným smerom Slovania v relatívne krátkom čase zaplavili celý Balkán a objavili sa až na Peloponéze. Na východe prenikli k Donu a Volge. Ale Slovania neboli len výbojní bojovníci. Aj keď väčšinou Slovania prijali kresťanstvo až v 9.resp.10.storočí, praslovančina- staroslovienčina sa po gréčtine, latinčine a gótštine stala ďalším európskym jazykom a do neho o.i. bola preložená časť Biblie- Starý zákon. Zásluhu na tom majú dvaja byzantský misionári a diplomati- bratia Konštantín a Metod. (Toulky minulostí světa, 5.diel, kap.8.,Jan Bauer.) Profesor Martin Homza z FiF UK bude sprievodcom cesty Slovanom z bažín dnešného južného Ruska a Ukrajiny až po éru, keď Moskva sa vyhlásila za Tretí Rím.