Veľkomoravské literárne pamiatky (Parnas)

Impulz pre tento Parnas je veľmi prostý: Pozornosť na Veľkú Moravu a odkaz Konštantína a Metoda sa sústreďuje na jeden deň v roku - 5. júl. Nielen politickými a kultúrnymi podujatiami, ale aj zvýšeným záujmom médií o našich slavistov, historikov a archeológov. Potom nastane celoročné mediálne ticho na túto tému. Ale keď sa opäť priblíži 5.júl, mediálny ošiaľ sa znova opakuje. Rok čo rok. Ale povedzme si pravdu. Síce slávne slávime, ale nakoľko poznáme literárne diela z tohto obdobia? Do rozhlasového Parnasu sme pre vás pripravili kompletné komentované čítanie najzásadnejších diel veľkomoravskej proveniencie: Život Konštantína-Cyrila, Život Metoda a Proglas. Sprievodcom pri ich počúvaní bude dr. Martin Braxatoris zo Slovenskej akadémie vied - Ústavu slovenskej literatúry. K počúvaniu ďalšej série Parnasu vás pozývajú interpret veľkomoravských literárnych pamiatok Peter Rúfus, zvukový majster Stanislav Kaclík, hudobná dramaturgička Lýgia Vojtková a autorka tohto projektu Táňa Kusá.

Popis epizódy

Live :O | Pondelok 3.08.2026, Byzantská ríša - rozhovor 2. časť

Byzantská ríša bola postavená na základoch Rímskej, resp. Východorímskej ríše. Aj domovská krajina solúnskych bratov bola podobne ako jej predchodkyňa multietnická. Výsadné postavenie mali Gréci, ale silný bol tiež slovanský živel. Nakoľko bol prítomný v rodine Konštantína a Metoda - o tom sme hovorili minule. Aj o pomeroch na cisárskom dvore. Konštantín sa ako dieťa učil spolu cisárom Michalom III. a významnú úlohu v jeho živote zohral učenec Fotios. To sa dočítame v Živote Konštantína. Ale doteraz nie je isté, kedy sa bratia dozvedeli o palácovom prevrate, keď sa trónu zmocnil Bazileos. V tom čase - teda v roku 867 opúšťali Moravu a boli v Benátkach. Podľa niektorých dohadov sa pre politické turbulencie nevrátili do Konštantínopolu. Hosťom relácie bol doc.Martin Hurbanič z Univerzity Komenského v Bratislave, z Katedry všeobecných dejín na Filozofickej fakulte, tajomník Slovenskej byzantologickej spoločnosti.