Černobog s druhmi vystúpi na horu Kobylu, ležiacu nad Devínom. Odtiaľ zbadá, že Svätopluk so Slovákmi boj proti Bavorom vedie. Rozbesnený reční svojim druhom, pričom sa Svätoplukovi i Slavimírovi záhubou vyhráža. Cyril, predtým Konštantín, Boha prosí, aby zlých duchov do pekla zahnal. Boh zošle Michala, aby ich vrhol do priepasti. Slováci v chráme ďakujú Bohu za dožičené víťazstvo. Ojda oplakáva syna Miloslava. Svätopluk vyjde na strážnu vežu a hovorí vodcom, že by bolo dobré dozvedieť sa, čo robia Bavori. Na to sa podujme Zemižížeň s druhom Slavbojom. Svätopluk dáva rozkaz, aby všetky veselosti prestali, vojsko sa na odpočinok pobralo a zavčasu na rannú bitku pripravené bolo. Zemižížeň a Slavboj obídu tábor zo všetkých strán. Nájdu tam svoje kone, ktoré im Nemci zajali v predchádzajúcej vojne. Zemižížen prikáže čakať s nimi na brehu Moravy. Sám do tábora vkročí a tu z čiehosi náreku dozvie sa všetko, čo potreboval. Vráti sa k Slavbojovi. Nemci, pasúci kone sa prebudia. Oni do rieky skočia a druhou stranou sa k prievozu ponáhľajú. Druhovia po nich na plti prídu a zavezú ich naspäť. Náhlia sa ku kráľovi a oznamujú, že Nemci ležia v stanoch a na vodcov rozkaz, na boj pripravení zavčas rána majú vytiahnuť na bojisko. 11. spev v troch častiach