Ján Hollý: Svätopluk (Parnas)

Učili sme sa o ňom v škole, niektorí vieme skandovať prvé štvorveršie, tak ako to počujeme z archívneho záznamu v interpretácii Viliama Záborského. Ale toto dielo v podstate nepoznáme. Pritom básnickým majstrovstvom vynieslo svojho tvorcu na náš Parnas. Aj o samotnom básnikovi iba opakujeme encyklopedické heslo alebo kapitolu z učebnice, ktorú sme sa museli naučiť naspamäť. Keď zabudneme na povinné memorovanie v školských laviciach a započúvame sa do tohto básnického monumentu, uvedomíme si jeho výnimočnosť a utvrdíme sa v tom, že jeho autor nie je len prázdna literárna ikona. Epos Jána Hollého Svätopluk zaznie v Rádiu Devín kompletný: v preklade Jozefa Mihalkoviča a Štefana Moravčíka do súčasnej slovenčiny - recituje Peter Rúfus. Nezabudli sme ani na tých, ktorí budú chcieť počuť jazyk, ktorým Hollý Svätopluka napísal. V pôvodnej bernolákovčine interpretuje Ida Rapaičová.
Popis epizódy
Nemci sa po skončení hier vrátia do mesta ku slávnym hodom, ktoré im Karolman pripravil. Tu Markward pri harfe spieva o pôvode národa bavorského. Karolman žiada Svätopluka, aby porozprával o pôvode a dejinách svojho ľudu. On vykladá, že pramatkou slávskeho rodu je India. Príčina vysťahovania z tejto bohatej krajiny vzišla z obrovskej povodne pri vyliatí mora, ktoré zatopilo mnohé okolité kráľovstvá, no na druhej strane ešte väčšmi spočívala v strašnom suchu. Ľud, obávajúci sa hladu i moru, zíde sa k najvyššiemu kňazovi a tu, ako sa spoločne k bohu modlia, počujúc z oblakov hlas, ktorý im hovorí, že sucho sa neskončí prv, kým sa časť z nich nevysťahuje do Európy, kde sa majú veľmi rozrásť. Boží rozkaz splnia. Na cestu sa vydajú mladší členovia rodu; pripoja sa k nim z vlastnej vôle početné zástupy. Putujú cez perzskú, chaldejskú a asýrsku krajinu a dostanú sa do Arménie. Tu ich kráľ láskavo prijíma; poučí ich ako majú pokračovať v ceste. Každému dáva potrebnú výzbroj; nevládnejších zanechajú na mieste a prejdú na Kaukaz. Zrazia sa s Psohlavcami. Preplavia sa cez Don a dôjdu až do Európy. U Boristena sa zo začiatku usadia, keď však divé kmene od Čierneho mora na nich začnú útočiť, opustia tento kraj a dorazia až pod Tatry; a tu pod nimi medzi Tisou a Dunajom si založia sídla. Podľa Sláva, ktorý porazil Čudov, nazývajú sa Slávmi. Značne rozmnožení postupujú ďalej a osádzajú voľné priestranstvá. Najprv za Dunajom, potom až k brehom Visly a k venétskej zátoke; ďalej na Volgu, Serbu a inde. Od Labe až za Don a od Adriatického mora až po ohromné baltické územia; tam zastali. Ako odporcovia dobyvačnosti, nevražiaci na vojnu, nažívali v mieri. 6. spev v štyroch častiach