Strašná cesta do podsvetia j e vrcholnou etapou Odyseových dobrodružstiev. Loď dopláva cez Okeán až do krajiny Kimmerov, kde slnko nikdy neprerazí c'onu hmly a kde vládne večné šero. Hrdina obetuje mŕtvym pri vchode do podsvetia a láka ich k jamôčke s krvou obetných zvierat. Prvý prichádza Elpenor, ktorý sa zabil u Kirky pádom zo strechy, a žiada si pohreb. Na tejto drobnej epizódke možno si znovu overiť, že básnik „Odysey" sa osudu nepochovaných hrozil rovnako ako básnik „Iliady". Hrdina sa dá najprv napiť krvi veštcovi Teiresiovi, ktorý mu predpovedá, že sa vráti sám, na cudzej lodi, ale že zomrie blaženou smrťou uprostred šťastného ľudu. Pridáva výstrahy a radu, aby ďaleko na pevnine, až sa vráti, vykonal zmiernu obetu Poseidónovi, v kraji, kde ľudia budú pokladať veslo za vej áčku. Hrdinova matka chváli Penelopinu vernosť a oznámi mu, že Laertes žije v biede, žialiac za synom, a netají ani príčinu svojej smrti. Trikrát sa syn pokúša objať matku a trikrát mu matkina duša uniká podobná snu alebo tieňu. Okolo jamky s krvou sa tiesnia zástupy mŕtvych: Tyra, pramatka Nestorova, ktorá sa zaľúbila do rieky, Antiopa, Diova milenka, matka zakladateľov Téb, matky a manželky iných dávnych hrdinov. Tu Odyseus prerušuje svoje rozprávanie; je neskoro, treba pomýšľať na odchod alebo na spánok. Podivné čaro panuje v sieni. Alkinoos chváli pôvab jeho reči, sľubuje mu nové dary a prehovára ho, aby pokračoval...