Renáta Péterová zdokumentovala spomienky pána Pavla Fraňa (1938) z Nových Zámkov, kam prišiel ako 9-ročný po presídlení z Békešskej Csaby. Stalo sa tak v máji roku 1947. Nedobrovoľne. On sám, rovnako tak aj členovia jeho rodiny sa z tejto udalosti nedokázali dlho spamätať. Tomáš Gelinger oslovil pani Margitu Bartovú (1932) z Bratislavy. Pani Margita vyrastala v Budapešti, no krátko po konci vojny si jej otec v zmätku, v zlej hospodárskej i sociálnej situácii, a v neistote z ďalšieho vývoja spomenul na svoje slovenské korene a dobrovoľne sa prihlásil na presídlenie. Rebeka Révészová vycestovala za pánom Jánom Balatonim (1939) z Bátoviec. Ten sa narodil v južnom Maďarsku ako najmladší zo šiestich súrodencov. Jeho otec bol sluha, matka sa starala o rodinu. Po nadobudnutí platnosti Benešových dekrétov sa otec nebránil presídleniu. Cítil sa byť Slovákom. Autor textu: Róbert Šedivý Foto: TASR