Títo ľudia najčastejšie šíria nenávisť. Dôvod vás možno prekvapí

Nadávky, urážky, výsmech či vyhrážky. Na sociálnych sieťach sa s internetovými hejtmi stretávame čoraz častejšie. Prečo však niektorí ľudia cítia potrebu ubližovať druhým slovami, ktoré by im možno nikdy nepovedali do očí?

Psychológ Aleš Bednařík v Dámskom klube vysvetlil, čo stojí za hejtovaním a prečo majú niektorí ľudia väčšiu tendenciu podľahnúť hnevu a frustrácii.

Prečo máme potrebu reagovať na negatívne veci?

Slovo hejtovanie pochádza z anglického hate, teda nenávisť. V online priestore môže mať množstvo podôb – od urážok a ponižovania až po výsmech či vyhrážky.

Podľa psychológa Aleša Bednaříka za tým môže byť viacero dôvodov. Jedným z nich sú aj naše prirodzené evolučné predispozície.

Ľudia sú podľa neho citlivejší na negatívne emócie a informácie. Ak potom človek pravidelne číta negatívne správy či obsah, ktorý v ňom vyvoláva pohoršenie, môže mať stále väčšiu potrebu naň reagovať.

Rozhoduje aj to, ako ovládame svoje emócie

Dôležitú úlohu však zohráva aj osobnosť človeka. Nie každý totiž reaguje na hnev alebo frustráciu rovnakým spôsobom.

„Líšime sa v tom, ako vieme ovládať svoje emócie, alebo ako sme naopak impulzívni,“ vysvetľuje psychológ Aleš Bednařík.

Práve impulzívnejší ľudia podľa neho častejšie reagujú okamžite. Keď ich niečo nahnevá, nerozmýšľajú dlho a svoj hnev či nespokojnosť dajú okamžite najavo.

A práve tak môže vzniknúť aj nenávistný komentár, ktorý by si človek možno v osobnom kontakte nedovolil povedať.

Prečo si to ľudia na internete dovolia?

Online prostredie navyše vytvára priestor, v ktorom človek často nemusí čeliť okamžitej reakcii druhej osoby. To môže znižovať zábrany a uľahčovať vyjadrenie hnevu či frustrácie.

Za jedným nenávistným komentárom tak nemusí byť iba samotná osoba, na ktorú je namierený. Svoju úlohu môže zohrávať temperament, schopnosť regulovať emócie, ale aj množstvo negatívneho obsahu, ktorému človek pravidelne vystavuje svoju pozornosť.

Hejtovanie nie je len o tom, koho práve vidíme na obrazovke

Psychológ upozorňuje, že ľudia môžu byť k nenávistným reakciám náchylnejší práve vtedy, keď sú dlhodobo vystavení obsahu, ktorý v nich vyvoláva hnev, strach alebo pohoršenie.

To, čo napíšeme na internete, preto môže byť výsledkom nahromadenej frustrácie a impulzívnej reakcie, nielen konkrétnej udalosti či človeka.

Celý rozhovor s psychológom Alešom Bednaříkom si môžete pozrieť v archíve Dámskeho klubu.

25 50 75 90