Vo Farmárskej revue v tradičnej Listárnimoderátor STVR Ján Škorňa položil ovocinárskemu expertovi otázku, ktorú do relácie poslala diváčka, ktorá potrebovala poradiť s ochorením stromov.
Máte ovocné stromy v záhrade a objavili ste na ich konároch otvorené čierne rany? Prinášali vám ovocie, vtedy boli užitočné, a teraz, žiaľ, hynú na rakovinu.
Aké sú príznaky ochorenia
Ovocinársky expert Ľudovít Vašš vysvetlil príznaky tohto zhubného ochorenia:
„Ide o otvorenú formu rakoviny
mikrohubičky nectria galligena. Prejavuje sa najmä na jabloniach buď
otvorenou formou, keď máme veľké sčernené rany, kedy sa nám povrchová
kôra odlupuje v pásoch.“
Sčernenie konárov je spojené s rozkladom a rozpadom, pričom podľa experta to môže prísť až tak ďaleko, že dokonca:
„Dochádza k veľmi skorému úhynu
celej časti konárov. Potom máme uzavretú formu rakoviny nectriovej,
ktorá nám robí bulvy či hrče na konároch. Táto forma je menej
nebezpečná.“
Najnebezpečnejšia je však otvorená forma rakoviny stromov, ktorú vidíte v čiernych dierach drevín.
V kyslejších a podmáčaných pôdach
Tá sa objavuje
v kyslejších ílovitých pôdach alebo v podmáčaných pôdach. Ak chcete
ovocným stromom podať pomocnú ozdravnú ruku, ktorú si za roky ovocnej
úrody, čo vám prinášali, zaslúžia, odborník Vašš odporúča:
„Robte orezávanie stromov
správnym spôsobom vždy v správnom období a s čo možno najmenšími reznými
ranami, ktoré sú totiž vstupnou bránou pre infekciu.“
Zdroj: STVR, Stanislav Háber
Prípadne sa poistite aj tým, že si vyberáte pri jabloniach, ktoré sú na rakovinu viac náchylné, tie silnejšie odrody a tie sú podľa ovocinárskeho experta tieto:
„Ide o staršie odrody, akými sú
jadernička moravská, strýmka, Jakob Fischer, odroda Viliamova a
Vlkovo, čiže viacero odrôd. Tie dokonca zvládnu aj podmáčané pôdy.“
Hasené vápno nikdy nepoužívajte
Liečba u napadnutých stromov rakovinou sa robí podľa Ľudovíta Vašša vďaka použitiu jedného prípravku:
„Volá sa dolomitický vápenec pre
poľnohospodárske účely, ale najlepší je s prímesou aspoň 35-percentnej
horčíkovej časti. Ide o najemno mletú horninu, ktorej sa nemusíme
obávať, že je toxická. Nesypeme ju ku kmeňu, ale rozprašujeme do zóny,
kde má strom korene.“
Zdroj: STVR, Stanislav Háber
V žiadnom prípade Vašš neodporúča používať iné vápenaté náhrady, ako napríklad hydroxid vápenatý, teda hasené vápno kúpené niekde v stavebninách:
„Taký prípravok by nám problém nevyriešil a ešte by aj pôde uškodil, lebo je pre pôdny život agresívny.“