Automatický šach vymyslel Slovák už v 18. storočí. Keby klamal, zomrel by

Na cisárskom dvore vo Viedni sa v roku 1769 stretli najlepší vedci z Európy. Pozvala ich cisárovná Mária Terézia (1717-1780). Vynálezca z Bratislavy Wolfgang Kempelen (1734 - 1804) v diskusii povedal, že dokáže zložiť stroj, ktorý bude hrať šach.

Ako fungoval stredoveký automat?

Kempelen tvoril doma v Bratislave, kde sa aj na dnešnej Ventúrskej ulici narodil v dome, na ktorého mieste stojí Palác Leopolda de Pauliho.

Po stopách Kempelena 1. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

O pol roka bol stroj na svete. Nik nechápal, ako fungoval. Šachový automat vyhral nad pruským kráľom Fridrichom II. Na partiu ho vyzval Napoleón a s automatom prehral. Rovnako obišla ruská cárovná Katarína II.

Celý svet chcel automat vidieť. Skončil v USA v múzeu vo Filadelfii. Tu v polovici 19. storočia zhorel a nik neprišiel na to, ako fungoval. Turistická sprievodkyňa Ľuba Solanová pre Rádio Regina Západ automat opísala:

„Šachový automat bola drevená figurína s veľkými fúzami a turbanom. Volala sa Turek a sedela za písacím stolom. Predstierala, že vie hrať šach, lebo za tajnou prepážkou vnútri písacieho stola sedel lilipután Tibor. Ten vďaka systému prevodových pák presne vedel, čo sa deje na šachovnici.“

Po stopách Kempelena 2. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Jestvuje viacero iných teórií. Stroj Kempelen viackrát prezentoval otvorením, kde prítomní videli vnútri sústavy ozubených koliesok a prevodov. Miesto pre schovaného šachistu nebolo.

Stroj prezentoval aj viac ako 15 hodín na verejnosti a dnu uväznený v malej krabici by to ťažko niekto vydržal. Uvažuje sa aj o sústave magnetov, ktoré mali figúrky posúvať. Prehru panovníci ako Napoleón, tak ani ruská cárovná Katarína II. neniesli ľahko.

Keby zistili, že ich Kempelen podviedol so živým súperom, ťažko by z ich dvorov unikol živý.  Možno to bol iluzionistický trik, ale jeho podstata spočívala v niečom inom, v čom to dnes už nik nezistí.

Stroj vyrábal ľudský hlas

Vynálezca Wolfgang Kempelen nebol v čase automatu na cisárskom dvore neznámy. Mária Terézia ho zamestnala potom, ako preložil Codex Theresianus z latinčiny do nemčiny. Kódex vytváral jednotný právny poriadok v monarchii a vznikol v rokoch 1753 až 1756.

Rodák z Ventúrskej ulice v Bratislave ovládal vraj sedem jazykov. Vedel:

• nemecky
• maďarsky
• latinsky
• francúzsky
• anglicky
• taliansky

O siedmom jazyku, či ním bola slovenčina, Ľuba Solanová povedala: „Nepodarilo sa mi doteraz zistiť, či vedel po slovensky, ale aj keby vedel len nemecky či maďarsky, tak preslávil Bratislavu vo svete, takže môžeme byť na Kempelena právom hrdí. “

Vo veku 25 rokov ho menovala Mária Terézia za riaditeľa soľných baní v celom Uhorsku. Vynálezmi modernizoval banské zariadenia a zlepšoval pracovné podmienky baníkov, ale podľa Solanovej bol Kempelen „aj schopný manažér, lebo objavil v baniach defraudáciu a urobil poriadok.“

Najvýznamnejší Kempelenov patent je zostrojenie hovoriaceho stroja. Vytvoril z trubíc napodobneniny hlasiviek a gajdy mali funkciu pľúc. Rovnako vytvoril umelé ústa a nosovú trubicu. Pre vedu má ním skúmaný mechanizmus ľudskej reči význam až dodnes.

Tvorí základné vedecké dielo v poznaní fyziológie hlasu a ľudskej reči, pričom Ľuba Solanová dodala: „Jeho hovoriaci stroj má pľúca z gájd a cez systém píšťal dokáže povedať jednoduché slová a vety, čo je absolútne geniálne priekopnícke dielo v oblasti experimentálnej fonetiky. “

Vymyslel podtlakový vodovod čerpajúci vodu z Dunaja na blízky a strmý kopec na Bratislavský hrad až do výšky 80 metrov. Postavil pontónový most cez Dunaj systémom desiatich lodí a sústavu zavlažovacích zariadení pre polia na Žitnom ostrove. Pre bane zhotovil výťah na konský pohon.

Píšťaly a gajdy rozprávajú

Za zásluhy pre monarchiu bol povýšený do šľachtického stavu baróna . Ako Ľuba Solanová vymenovala, Kempelen je autorom celého radu ďalších vynálezov:

„Ako prvý na svete má patent na parnú turbínu. Keď Mária Terézia ochorela, urobil pre ňu polohovateľnú posteľ, aké sú dnes úplne bežné. Zhotovil umelú končatinu a pre nevidomých zostavil písací stroj ešte pred vynájdením braillového písma. “

Neprajníci tvrdili, že je spolčený s diablom. Jeho vynálezy boli zatracované. Nakoniec Wolfgang Kempelen zostrojil písací stroj pre slepcov. Odborníci poznajúci princípy písacích strojov pre slepých ho nazvali: „Vrcholné technické dielo svojho druhu."

Preto Wolfgang Kempelen šokoval vedecký svet, keď prístroj vo Viedni veľkodušne daroval nevidomej a veľmi populárnej speváčke tých čias Márii Paradisovej .

Prenasledovanie zastavila smrť

Od prenasledovania zo strany závistlivcov ho ochránila až vo veku 70 rokov smrť, keď zomrel vo Viedni 26. marca 1804. Wolfgang Kempelen má v dejinách svetovej vedy svoje miesto. Jeho práce a vynálezy citujú svetové odborné učebnice a encyklopédie.

Narodil sa v Bratislave 23. januára 1734. Tatianu Šuškovú v Rádiu Regina Západ zaujímalo, ako si vysvetľuje Luba Solanová fakt, že po Wolfgangovi Kempelenovi zostalo tak veľa práce a zaujímavých vynálezov, že ho právom prezývajú Leonardom da Vincim z Bratislavy:

„Vôbec tomu nerozumiem. Potrebujete na to niekoľko životov. Veľmi ho obdivujem a myslím, že by mal mať väčšiu reklamu a byť viac zviditeľnený.“

Jeho hrob na viedenskom predmestí Währing sa nedochoval. Na mieste cintorína je dnes Schubertov park. Boli tu pochovaní aj Ludwig van Beethoven a Franz Schubert, ktorých bývalé hrobové miesta sa zachovali dodnes.

Viac sa dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Rádio Regina Západ, TASR, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90