Slová majú silu meniť svet a mier je najväčšou hodnotou ľudstva

Svetové konflikty podnietili umenie spisovateľov prinášať pôsobivé príbehy o utrpení ľudí, aby poukázali na nezmyselnosť vojny.

Stali sa nositeľmi mierových myšlienok. Dokázali emocionálne umelecky, že mier je najdôležitejšou hodnotou ľudstva.

Budovať mosty porozumenia

V Dámskom klube sa Michal Slanička pozrel na medzinárodný deň spisovateľov za mier a viaceré svetové osobnosti literatúry: „Nech je odkaz spisovateľov za mier inšpiráciou, aby sme si ho nielen pripomínali, ale aj každodenne žili.“

Medzi svetovými velikánmi literatúry majú miesto aj slovenskí autori. Pavol Országh Hviezdoslav sa prvý v Európe postavil proti vojne.

Vojna začala v júli 1914 a Hviezdoslav v auguste a septembri napísal 32 protivojnových Krvavých sonetov. Preto sa Hviezdoslavovo meno skloňovalo pri návrhu na Nobelovu cenu za literatúru. Do svetovej literatúry vstúpil aj ďalší slovenský autor.

Diktátori pálili knihy

Románopisec Milo Urban bol za román Živý bič zaradený medzi svetovo uznávaných autorov. Pri nástupe nacizmu v Nemecku fašisti v Berlíne opus Mila Urbana spálili ako pokleslú literatúru opisujúcu hrôzy a dosahy 1. svetovej vojny.

Nacistické študentské spolky vďaka podpore ríšskeho ministra propagandy Josepha Goebbelsa pálili 10. mája 1933 knihy na námestí Opernplatz v Berlíne.

Michal Slanička opísal aj dosah diel svetového spisovateľa Ericha Maria Remarquea, ktorého romány v roku 1933 horeli tiež:

„Hlavnými hrdinami románu Ericha Maria Remarquea Traja kamaráti sú bývalí vojaci, pre ktorých je návrat z frontu novým bojom so zúfalstvom a úzkosťou. Je situovaný do nemeckej povojnovej spoločnosti 1. svetovej vojny zdôrazňujúc hodnoty mieru a ľudských vzťahov.“

„Vojnová tematika dominuje aj ďalšiemu románu Remarquea. Kniha Na západe nič nového mala veľký úspech. Šokovala najmä svojím reportážnym a dezilúznym štýlom.“

Dielo z čias napoleonských vojen famózne opísal Lev Nikolajevič Tolstoj v štvorzväzkovom diele Vojna a mier o napadnutí Ruska francúzskym diktátorom.

Gándhího inšpirácia

A Tolstého filozofia nenásilia ovplyvnila mnoho mysliteľov, predovšetkým indického génia, o ktorom živote a diele prinieslo Rádio Devín pôsobivé rozprávanie Posledné pokušenie Mahatmá Gándhího (autorsky pripravil Stanislav Háber), kde takto citujú veštbu jeho mamy Putlibáí:

„V jednej ruke modlitebný kolovrátok moktak a v druhej máš bambusovú palicu. Tak premôžeš vojenskú silu. Bez zbraní. Za tebou pôjde tvoja armáda mŕtvych. Postavia sa pred nepriateľskú armádu. Nechajú sa bez váhania zabíjať.“

„Nezdvihnú na nepriateľa ruku. Budú pokojne čakať na svoju smrť. A nepriateľ už nebude vládať. Nebude vládať zabíjať. A tak, Mohandás, syn môj, sa staneš prvý v dejinách, v celom ľudstve tým, kto nenásilím porazil armádu nepriateľa.“

Bombardovanie Viedne

Medzi svetových autorov píšucich o hrôzach 2. svetovej vojny sa v 60. rokoch minulého storočia zaradil ďalší Slovák, Ladislav Ťažký, keď za svoj román Amenmária.

Samí dobrí vojaci dostal Cenu nemeckého Zväzu vydavateľov a kníhkupcov, ktorá sa často vo svete prirovnáva k malej Nobelovej cene za literatúru.

Opis bombardovania Viedne, kde si vtedy v hrobke Márie Terézie Ladislav Ťažký ako mladý vojenský väzeň zachránil život, sa považuje dokonca v celej vojnovej svetovej literatúre za najlepší a najpôsobivejší.

V Dámskom klube zasa pripomenuli diela Ernesta Hemingwaya. Americký spisovateľ bojoval vo svojich textoch opisujúcich hrôzy prvej a aj druhej svetovej vojny za mier neúnavne.

Pasternakov odkaz

Stal sa významným hlasom za pokoj zbraniam a neskôr získal aj Nobelovu cenu za literatúru. V Dámskom klube reflektovali aj súčasnú literatúru a hodnoty, ktorými prispela do mierového hnutia, najmä:

„Román Borisa Pasternaka Doktor Živago je považovaný za najvýznamnejší ruský román 20. storočia. Aj keď ho dokončil v roku 1956, kvôli politickým pomerom v Sovietskom zväze ho po prvýkrát vydali až v roku 1988.“

A túžba po mieri v dielach spisovateľov na celom svete vytvára silné emócie a v rôznych časoch ľudstva ukazuje, že spisovatelia nimi aj v minulosti urobili pre ľudské dejiny veľmi veľa.

Viac sa dozviete aj z nášho videa a z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Dámsky klub, Rádio Devín, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90