Advent v minulosti. Ako ho prežívali naši predkovia?

Adventné obdobie, ako ho poznáme dnes, má korene už v najstarších storočiach šírenia kresťanstva. Počet štyroch adventných nedieľ – štyroch týždňov príprav na Vianoce – sa ustálil približne v 6. storočí.

Advent tak predstavuje začiatok liturgického roka a zároveň obdobie duchovného stíšenia.

Čas bez zábav, svadieb a hlučných osláv

V tradičnej ľudovej kultúre bol advent časom pokoja. Ľudia sa vyhýbali hlasným zábavám, tancovačkám či svadbám, ktoré sa považovali za nevhodné.

Posledná veselica pred adventom sa konala na Katarínu a ďalšia až po Vianociach – na Štefana. Toto obdobie malo byť časom rozjímania, skromnosti a príprav na príchod Vianoc.

Obchôdzky maskovaných postáv

Aby si ľudia dlhé zimné večery skrátili, udržiavali množstvo zvykov. Až do 30. rokov 20. storočia boli na západnom a strednom Slovensku rozšírené obchôdzky tajomných maskovaných postáv.

Najčastejšie to boli ženy oblečené do bielych šiat alebo zakrútené v plachte, s tvárou zakrytou až po čelo a obielenou múkou. Chodili po dedinách, vstupovali do príbytkov a husím krídlom ometali steny, čím symbolicky očisťovali dom od zlého.

Známy bol aj zvyk nosenia ocele. Vinšovníci s malým kúskom železa obchádzali domy a želali obyvateľom zdravie a pevnosť. Železo symbolizovalo silu, odolnosť a ochranu pred nešťastím.

Strach z dlhých nocí a ochrana pred strigami

Naši predkovia verili, že skracujúce sa dni a dlhé zimné noci prajú negatívnym silám – najmä strigám. Preto sa v tomto období vykonávali rituály, ktoré mali domácnosti ochrániť.

K ochranným praktikám patril veľký hluk: trúbenie, práskanie bičíkom alebo vyzváňanie pastierov v obciach. Hluk mal odohnať zlé sily a navodiť bezpečie.

Ďalším ochranným prvkom boli tzv. kľúčové kríže – znamenia kreslené na dvere alebo brány počas špeciálneho dňa, nazývaného kľúčová.

Dvere domov a hospodárskych budov sa natierali smolou či cesnakom, ktorý sa v tomto období často konzumoval pre posilnenie zdravia i symbolickú ochranu.

Adventný veniec vznikol v ústave pre opustené deti

Za vznikom adventného venca stojí nemecký evanjelický kňaz a vychovávateľ Johann Hinrich Wichern, ktorý v 19. storočí viedol ústav pre opustené deti v Hamburgu.

Deti sa ho neustále vypytovali, kedy už budú Vianoce, a tak hľadal spôsob, ako im čakanie spríjemniť a zároveň názorne ukázať, koľko dní ešte zostáva do sviatkov.

V roku 1839 preto vytvoril veľký drevený kruh – niečo ako koleso – na ktorý umiestnil 24 sviečok:

• 20 menších na všedné dni,
• 4 väčšie na nedele adventu.

Každý deň sa zapálila jedna sviečka, takže deti mali jasnú predstavu, ako sa blížia Vianoce. Tento veniec bol prvým adventným vencom v histórii.

Neskôr sa tradícia rozšírila aj do bežných domácností. Postupne sa z ekonomických aj praktických dôvodov počet sviečok zredukoval len na štyri – pre každú adventnú nedeľu jednu. Z dreveného kolesa sa stal veniec z ihličia, symbolizujúci večnosť, nádej a život.

25 50 75 90