Predstava čarodejníc patrí k najstarším európskym mýtom. Hoci dnes už vieme, že tzv. „bosorky“ boli skôr obete poverčivosti, strachu a politických či spoločenských napätí, v minulosti ich existencia pre mnohých ľudí predstavovala nepopierateľnú realitu.
A podľa dobových spisov sa ich „tajné stretnutia“ mali odohrávať len na skok od Bratislavy. Viac o týchto legendách prezradila v Dámskom klube etnologička Katarína Nádaská.
Sabaty na kopci pri Hainburgu
Jedným z hlavných prameňov, ktorý formoval predstavy o čarodejniciach v strednej Európe, bolo Kladivo na čarodejnice (Malleus Maleficarum) – spis z konca 15. storočia, ktorý vytváral obraz bosoriek ako bytostí uzatvárajúcich zmluvy s diablom.
Podľa neho sa mali čarodejnice stretávať na tzv. sabatoch – nočných zhromaždeniach, kde vraj plánovali škodiť komunite a následne sa oddávali „diabolskej zábave“.
Najbližšie legendami opradené sabatové miesto k Prešporku (dnešnej Bratislave) sa nachádzalo na kopci nad Hainburgom. Dnes patrí Rakúsku, ale v období Uhorska a Habsburskej monarchie išlo o súčasť jedného politického celku.
STVR online
Ľudia si tam predstavovali nočné zhromaždenia bosoriek, počas ktorých plánujú intrigy, varenie elixírov či „kúzla“ proti susedom. Historicky nič z toho dokázateľné neexistuje, ale tieto predstavy výrazne formovali atmosféru strachu, ktorá viedla k honu na údajných vinníkov.
„Sabat mal dve časti. Pracovnú, počas ktorej sa vraj bosorky radili a „kuli pikle“, ako budú škodiť ľuďom vo svojej komunite. A potom zábavnú, keď sa údajne oddávali tancu a veselici. Celá táto predstava o čarodejniciach sa tvorila práve z týchto starých predstáv a textov,“ vysvetlila v Dámskom klube etnologička Katarína Nádaská.
25 50 75 90