Pandémiu spôsobili 5G siete, na Ukrajine bojujú herci. Aj takýmto konšpiráciám uverili Slováci

Vedci z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied mapovali obdobie pandémie Covid 19 a vojny na Ukrajine.

V článku sa dozviete:

• Prečo ľudia podľahnú konšpiračným teóriám a dezinformáciám.

• Aký vplyv má nedôvera vo vedu a inštitúcie na šírenie falošných informácií.

• Ako sociálne siete ovplyvňujú naše vnímanie reality a emócie.

• Čo je epistemická autorita a prečo je dôležité vedieť rozlišovať dôveryhodné zdroje.

• Praktické tipy, ako sa nenechať zmanipulovať a overovať informácie pred ich zdieľaním.

Približne tretina Slovákov si myslí, že vojnu na Ukrajine vyprovokovali západné mocnosti a zhruba každý piaty Slovák verí, že pandémia COVID-19 neexistovala. Ako sa z bežného názoru stane konšpiračná teória a prečo sú na ne ľudia náchylní?

„Slovo konšpirácia znamená sprisahanie,“ vysvetlila pre Rádio Regina Západ psychologička Vladimíra Čavojová.

„Aby sme hovorili o konšpiračnej teórii, musí obsahovať predstavu, že nejaká skupina ľudí sa tajne snaží škodiť inej. Často obviňujeme vlády, veľké firmy alebo farmaceutické spoločnosti. Takéto teórie spája pocit ohrozenia, skrytosti a nedôvera voči oficiálnym vysvetleniam.“

Výskumníkov, ktorí sa tejto téme venujú, prekvapili niektoré výsledky. „Zistili sme, že 10 až 20 percent ľudí verilo, že pandémia neexistuje,“ hovorí.

„Asi tretina ľudí po invázii ruských vojsk na Ukrajinu bola presvedčená, že vojnu vyprovokovali západné mocnosti. Okolo jedenásť percent si dokonca myslelo, že zábery z vojny sú hrané a na videách vystupujú herci.“

Dôvera vo vedu nás robí odolnými

Takéto presvedčenia podľa odborníkov úzko súvisia s dôverou – alebo skôr nedôverou – voči inštitúciám. „Už len to, že dôverujeme vede ako inštitúcii, nás robí odolnejšími. Môžeme filtrovať správy podľa zdrojov, z ktorých pochádzajú,“ vysvetľuje.

Mnohí Slováci sú však prirodzene nedôverčiví, čo otvára priestor pre manipuláciu a dezinformácie.

Svoju úlohu pritom zohrávajú aj sociálne siete. „Sú konštruované tak, aby vás udržali online, aby ste reagovali rýchlo, aby ste dávali lajky. Idú po našich emóciách,“ hovorí odborníčka.

„Jedno z odporúčaní preto je občas sa zastaviť a zamyslieť, či nás správa, ktorú čítame, nejakým spôsobom nemanipuluje.“

Takéto krátke zastavenie má podľa nej dve výhody – uvedomíme si, či je správa dôveryhodná, a tiež, či ju vôbec musíme ďalej zdieľať.

Ako sa nenechať oklamať?

V dnešnom informačnom pretlaku sa nedá overovať všetko. „Tam vstupuje do hry to, čo nazývame epistemická autorita,“ dodáva. „Znamená to, kto je pre nás dôveryhodný zdroj. Odborník je pravdepodobne väčšou autoritou ako anonymný post na sociálnej sieti.“

Preto by sme sa podľa nej mali učiť rozpoznávať dôveryhodné zdroje a premýšľať o tom, komu vlastne veríme.

„Je prirodzené, že viac dôverujeme niekomu, koho poznáme,“ hovorí. „Ale je dobré uvedomiť si, podľa čoho si vyberáme zdroje dôvery. Dôvera vo vedu a odborníkov je kľúčová, pretože podkopávanie tejto dôvery zneisťuje ľudí a robí ich náchylnejšími na manipuláciu.“

Nie vždy musíme všetko overovať sami. Dôležité je vedieť, komu sa dá veriť – a dokázať sa na chvíľu zastaviť, kým uveríme ďalšej senzačnej správe, ktorá sa šíri internetom.

25 50 75 90