Energetická kríza má nádej v kontajneri na sklo. Odborník vysvetlil, čo sa za ním skrýva

V Dámskom klube riešili tému potreby zberu skla. Odborník na recykláciu črepov, fliaš a celého skleneného sveta Boris Sluka podal veľa zaujímavých informácií.

Sklo sa v prírode rozkladá štyritisíc rokov. Zber ušetrí veľa emisií skleníkových plynov.

Čiže ak vám záleží na tom, aby sa nezhoršovala situácia v klimatických zmenách, tak budete recyklovať sklo, čo planéte pomôže.

Zbierajú aj s organickými zvyškami

Navyše Boris Sluka zdôraznil, že zber skla nie je vôbec zložitý:

„Použité obalové sklo nemusíte triediť. Nemusíte vyberať, či ide o biele alebo farebné sklo. Všetko nahádžte do zeleného kontajnera určeného na sklenený odpad. My si s tým poradíme.“

Zdroj: STVR

Čo je pri zbere skleneného odpadu dobré vedieť, nemusíte sa vôbec starať o to, či je sklo spojené s inými materiálmi, či už kovovými prvkami, alebo s papierom. Boris Sluka dodal:

„Máme dobrú recyklačnú linku. Vieme použiť aj sklenený odpad, ktorý obsahuje organické zvyšky. My si s nimi poradíme. Ľudia sa nemusia báť vyhadzovať sklenené obaly, že ich musia umývať. Nemusia umývať. Len nech hodia sklenený obal do kontajnera, ktorý je na to určený.“

Sklo zbytočne končí na skládkach

Žiaľ, podľa výskumov, ľudia takmer 9 až 10 percent sklenených obalov podľa Borisa Sluku vyhadzujú do komunálneho odpadu.

Tak sa dostáva cenná surovina zbytočne do skládok po celom Slovensku. A my dovážame potrebný sklenený odpad zo zahraničia.

Odborník Boris Sluka dodal, že kým v roku 2001 sa vyzbieralo do 20-tisíc ton skleneného odpadu, v roku 2016 to už bolo 40-tisíc ton za rok.

Najúspešnejší bol rok 2021, „kedy sme dokázali zo Slovenska vyzbierať 90-tisíc ton skleneného odpadu a dokupovali sme už len 7-tisíc ton, čiže 93 percent skla sme dokázali využiť z domácich zdrojov.“

Zdroj: STVR, Stanislav Háber

Priaznivú štatistiku z roku 2021 sme neudržali a v roku 2023 sa vyzbieralo už len 76-tisíc ton sklenených obalov, čo predstavuje iba 72 percent našej ročnej potreby a zvyšok sme museli nakupovať v zahraničí, čo nie je nielen ekonomické, ale je to aj neekologické vzhľadom na nutnosť dopravy.

Odborník Boris Sluka pridal aj ďalšie zaujímavé informácie:

„Tavíme sklo pri teplote 1600 stupňov Celzia. Sme energeticky náročná výroba najmä na zemný plyn, ale aj elektrinu. Keď používame črepy, tak za každých 10 percent črepov, ktoré dáme do vsádzky, ušetríme zhruba 3 percentá energií a 7 až 10 percent emisií CO2.“

„Jedna fľaša ušetrí a zhruba zodpovedá energii 25 minút nabíjania vášho počítača. To predstavuje zhruba jednu epizódu vášho obľúbeného programu. A čo sa týka emisií CO2, tak jedna tona recyklovaného skla ušetrí až 670 kíl CO2, ktoré sa vypúšťajú pri tomto procese.“

Sklo je najlepší obal na zachovanie dobrých vlastností potravín. Boris Sluka spomenul, že sa im podarilo vyrobiť až stonásobnú vratnú fľašu „ktorá je tepelne vytemperovaním vytvrdená, až o 30 percent je ľahšia a odoláva veľmi dobre oteru.“

Bežne používané fľaše doteraz sa dali použiť 20, maximálne až 30-krát a potom už boli doškriabané. Nová fľaša urobí až sto obehov „ je veľmi odolná a dokáže poskočiť od zeme a nerozbiť sa pri náhodnom páde“.

Ak zozbierame milión sklenených fliaš, ušetríme až 300 ton sklárskeho piesku. Navyše dôjde k úspore až milióna metrov kubických zemného plynu.

Zbierajú sa všetky sklenené črepy aj z rozličných výrobkov okrem žiaroviek, autoskla či výrobkov z porcelánu.

Viac informácií o dôležitosti zberu skla a pozitívnych dopadoch na životné prostredie sa dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Jednotka, Dámsky klub, STVR - Stanislav Háber