Saturn vedcov prekvapil. Skutočne existuje život v Slnečnej sústave len na Zemi?

Astronómovia zachytili obrovský gejzír na Saturnovom mesiaci Enceladus.

V oceáne pod ľadom môže byť život

O ľadovom gejzíre informovala britská BBC. Mesiac s priemerom 504 km bol už v minulosti známy vodnými gejzírmi. Tento spozorovaný gejzír je však obzvlášť veľký, meria približne 9600 km (asi ako vzdialenosť z Bratislavy do Singapuru).

Mesiac Enceladus pokrýva ľad, podľa niektorých vedcov však jeho podpovrchový slaný oceán môže obsahovať základné podmienky na vznik života.

Ako informovalo Rádio Slovensko, planéta Saturn je fascinujúca aj svojimi prstencami. Aj iné planéty majú prstence, ale tie ktoré sú okolo Saturnu, sú nielen veľkolepé ale ako zistili astrofyzici, aj veľmi mladé:

„V 19. storočí to tvrdil škótsky fyzik James Clerk Maxwell, teraz to potvrdil tím vedcov pod patronátom Coloradskej univerzity. Saturnove prstence nie sú staršie ako 400 miliónov rokov, pričom tento plynný obor vznikol približne v rovnakom čase ako ostatné planéty Slnečnej sústavy, čiže pred 4 a pol miliardami rokov.“

Vedci to zistili na základe sledovania prachu z oblasti prstencov a využili pritom dáta medziplanetárnej sondy Cassini, ktoré zhromaždila medzi rokmi 2004 až 2017.

Počas trinástich rokov získali údaje len o 163 zrniečkach, nakoniec to stačilo. V Rádiu Slovensko dodali:

„Prstence okolo Saturnu vznikli vtedy, keď na Zemi začali rásť prvé cievnaté rastliny. Vedci predpokladajú, že tak rýchlo, ako prstence vznikli, aj zaniknú, stále však neprišli na to, ako vznikli.“

Podľa BBC sú však vedci aj z iných údajov sondy Cassini nadšení. Vesmírna misia Cassini zhromaždila dôkazy o chemickom zložení gejzírov pravidelnými preletmi sond cez ne už v rokoch 2007 – 2009.

V odobraných vzorkách však priamo nenašla biologické dôkazy.

Para sa okamžite zrazí a zmrzne

Objavený gejzír na mesiaci Enceladus tvoria ľadové zrná, pretože vodná para sa nad povrchom mesiaca okamžite zrazí a zmrzne. Potom vytvára obrovský oblak a zásobuje aj prstenec okolo Saturnu.

Tento obrovský gejzír bol spozorovaný citlivým prístrojom Near-Infrared Spectrograph (NIRSpec) na Vesmírnom ďalekohľade Jamesa Webba.

Gejzír podľa výpočtov Európskej vesmírnej agentúry (ESA) chrlí približne 300 litrov vody za sekundu. To by v priebehu niekoľkých hodín v pozemských podmienkach stačilo na naplnenie olympijského bazéna (dva a pol milióna litrov vody).

Kráľovská astronómka pre Škótsko profesorka Catherine Heymansová vysvetlila:

V jadre je horúco

„Teplota na povrchu Enceladu je mínus 200 stupňov Celzia. To je strašná zima, ale myslíme si, že v jeho jadre je dostatočne horúco, aby to vodu zohrialo. To spôsobuje, že tieto oblaky (pary) prúdia von. Vieme, že hlboko v oceánoch na Zemi je v takýchto podmienkach život. Preto sme nadšení, keď vidíme tieto veľké gejzíry na Encelade.“

Život tam podľa vedkyne môže existovať: „Nebude to život ako sme my, bolo by to niečo ako hlbokomorské baktérie.“

V NASA je pripravená misia Enceladus Orbilander, ktorá by mala pomôcť zodpovedať otázku o existencii života na tomto Saturnovom mesiaci. Počas niekoľkých obletov by mala odobrať vzorky a potom na Encelade aj pristáť.

Pre iné priority však bola nateraz odložená, možno aj na niekoľko desaťročí. Pre NASA a ESA sú zaujímavejšie objemnejšie mesiace Jupitera (Európa s priemerom 3121 km a Ganymedes s priemerom 5268 km), ktoré majú v jadre viac tepelnej energie na udržanie vody v kvapalnom skupenstve na oveľa dlhší čas.

Viac sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

25 50 75 90