Pri sledovaní magazínu VAT o vede a technike vždy v premiére v sobotu na Dvojke môže skôr narodený divák získať dojem, že sa možno ráno zobudil už v budúcnosti.
Zanietený moderátor spraví veľa
Vďaka zanieteniu moderátora STVR Gregora Mareša sa diváci dozvedajú naozaj široké spektrum zaujímavostí, ktoré hýbu svetom inovácií v rozličných oblastiach.
Okrem technologických a vedeckých pokrokov vo svetovom dianí sa diváci dozvedia veľa aj zo slovenského vedeckého prostredia. V magazíne VAT sa pravidelne venujú i novinkám v oblasti klimatických zmien.
Ľudské obete
V budúcnosti si rastúce priemerné teploty a s tým súvisiaci nárast sily hurikánov môže vyžiadať úpravu hurikánovej stupnice používanej na oznamovanie ich ničivosti.
Spomeňme si na najnovšie tornádo, ktoré vyčíňalo v pondelok 20. októbra 2025 severne od Paríža a má aj, žiaľ, jednu ľudskú obeť.
Na základe správy servera Phys.org uvádza nová štúdia, že Národné centrum pre hurikány (NHC) viac než 50 rokov používa na oznamovanie rizika poškodenia majetku Saffirovu-Simpsonovu hurikánovú stupnicu.
Čoraz silnejšie hurikány
Rýchlosť vetra hurikánov najnižšej prvej kategórie dosahuje 118,5 až 151,9 kilometra za hodinu, rýchlosť vetra hurikánov najvyššej piatej kategórie dosahuje najmenej 249,2 kilometra za hodinu.
Jav s lievikovitým vzdušným vírom poznáme aj pod pojmom tornádo, kde je rýchlosť vetra veľmi variabilná od 65 až do viac ako 400 km za hodinu.
Vysoké hodnoty sily vetra sú aj na Slovensku, veď Slovenský hydrometeorologický ústav vydáva pravidelne výstrahy rôznych stupňov pred vetrom, aj keď možno nie tak často.
Celosvetový nárast teploty oceánov prispieva k posilňovaniu ničivej sily hurikánov, preto klimatológovia Michael Wehner z Národného laboratória Lawrencea Berkeleyho a James Kossin z nadácie First Street Foundation uvažovali o tom, či otvorená piata kategória dostatočne upozorňuje na riziko a škody hroziace od čoraz silnejších hurikánov.
Klimatológ Michael Wehner uvádza, že globálne otepľovanie spôsobené človekom výrazne zvýšilo teplotu povrchových vrstiev oceánu a troposféry v oblastiach, kde sa tvoria a šíria hurikány, cyklóny a tajfúny.
Následkom toho stúpa ich ničivá sila. Hurikány, cyklóny a tajfúny sú v podstate jeden a ten istý fenomén.
Hurikány, tajfúny, cyklóny
Rozdielne označenie spôsobuje výhradne výskyt v odlišných oblastiach – v severnej časti Atlantického oceánu a v severovýchodnej časti Tichého oceánu hovoríme o hurikánoch, v severozápadnej časti Tichého oceánu o tajfúnoch, v južnej časti Tichého oceánu a v Indickom oceáne zase o cyklónoch.
Klimatológovia analyzovali historické údaje o hurikánoch z rokov 1980 až 2021 a objavili päť búrok, ktoré by spadali do hypotetickej šiestej kategórie. Hraničnú rýchlosť vetra odvodili na základe búrok nižších kategórií na 308,99 kilometra za hodinu.Všetky búrky presahujúce túto hranicu sa objavili počas posledných deviatich rokov podľa záznamov. Výsledky podrobného výskumu vedci zverejnili v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Čo dokáže silný vietor si pamätáme aj u nás. Z noci z 28. na 29. augusta 2023 v Podhájskej sa najprv uvažovalo dokonca, že sa tadiaľto prehnalo tornádo. Okrem štúdia minulosti sa dvojica klimatológov zamerala aj na simulácie a výskum vplyvu stúpajúcej teploty planéty na zvyšovanie sily hurikánov.
Rizikový Mexický záliv
Ich modely ukázali, že zvýšenie
teploty o dva stupne v porovnaní s úrovňou pred priemyselnou revolúciou
zvýšilo riziko výskytu hurikánov šiestej kategórie na Filipínach o 50 percent, v Mexickom zálive až o 100 percent.
Najvyššie riziko výskytu týchto búrok podľa štúdie hrozí v juhovýchodnej Ázii, na Filipínach a v Mexickom zálive. Klimatológ Wehner uvádza, že v simuláciách výrazne stúplo riziko výskytu hurikánov šiestej kategórie.
To aj v prípade, že sa podarilo udržať nárast celosvetovej teploty na úrovni 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s teplotami pred priemyselnou revolúciou tak, ako to vyžaduje Parížska dohoda.
Katastrofa sa stala aj 24. júna 2021 na Morave, kde supercelárna búrka s krupobitím aj zabíjala a vyžiadala si šesť ľudských obetí a aj stovky zranených.
Potreba zmeny informovania
Podľa klimatológa Jamesa Kossina z nadácie First Street Foundation platí: „Informovanie o riziku hroziacom od tropických cyklón je veľmi aktívna téma. Je potrebné zmeniť spôsob informovania o povodniach vo vnútrozemí a pobrežných povodniach.“
Stupnica vychádzajúca zo sily vetra sa podľa Kossinových slov týchto (javov) dotýka iba veľmi okrajovo:
„Pridanie šiesteho stupňa Saffirovej-Simpsonovej hurikánovej stupnice by tento problém síce nevyriešilo, mohlo by to však pomôcť upriamiť pozornosť na zvýšené nebezpečenstvo hroziace od silných hurikánov (posilnených) globálnym otepľovaním.“
Klimatológ James Kossin uzatvára:
„Cieľom výsledkov nie je navrhovať zmeny stupnice, ale skôr rozšíriť povedomie o nebezpečí hroziacom od vetra hurikánov, ktoré v súčasnosti nesú označenie (najvyššej) piatej kategórie.“
S postupom klimatickej zmeny budú totiž ďalej silnieť. Viac sa o týchto zmenách dozviete aj z magazínu VAT v premiére každú sobotu na Dvojke, alebo aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.
Dajte vedieť vašim priateľom a známym.
Súvisiace články
-
Jeseň je príležitosť, ako ľahšie schudnete. Pomôže vám lístie Dobrá rada Ivany Ilgovej vás inšpiruje. -
Z cicavcov majú k ľuďom prekvapujúco blízko slony. Ich inteligencia je šokujúca Mať tak pamäť ako slon. -
Silný pomocník. Pripravujú sa s ním perníky aj pudingy, pritom lieči vyrážky, rany a plesne Má veľa vitamínov, protizápalové účinky a nie je to chemický liek. -
Pre sucho a záplavy majú rastliny problémy. Extrémy rieši pôdny vynález Mikrobióm pomáha pri klimatických zmenách k lepšej úrode.
