Po vzore nacistického Nemecka na území Slovenského štátu v druhej svetovej vojne prenasledovali slovenských židovských občanov.
Inú možnosť nemali
Preto sa hneď do Slovenského národného povstania aktívne mnohí zapojili, ako pre Správy STVR na Jednotke potvrdil aj vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok:
„Židia sami o sebe tvrdia, že nie preto, že by boli takí veľkí hrdinovia, ale preto, že prakticky nemali inú možnosť.“

Vzácne je svedectvo partizána židovského pôvodu Otta Šimka z Liptovského Mikuláša, ktorý za svoj dlhý život pracoval aj ako novinár, právnik, kníhviazač, robotník a bol aj partizán.
V dokumente na Dvojke, ktorý pripravila Soňa Gyarfášová pod názvom Život je len náhoda - storočie Otta Šimku potvrdil predchádzajúce slová Martina Korčoka:
„Fakticky mne povstanie zachránilo život.“
V bojoch padol do nemeckého zajatia a zázrakom sa dočkal oslobodenia. Prenasledovali ho aj naďalej v časoch normalizácie komunisti, ale ako Otto Šimko zdôraznil:
„Vždy som to porovnával s tým, aké strašné pomery boli za Slovenského štátu. Ak nejaký problém prišiel, tak som si povedal, že to je nič proti tomu, čo som zažil.“
Desivé storočie života
Ako malý školák pozdravoval prvého prezidenta ČSR T. G. Masaryka, potom bol prenasledovaný, bojoval v SNP a zažil aj komunistické Československo.
Prežil desivé storočie svojho života, vie, čo je demokracia, fašizmus, komunizmus, aj socializmus a v relácii Anjeli strážni Aleny Heribanovej vojnový veterán a preživší holokaustu Otto Šimko povedal:
„Po piatich rokoch útlaku a boja o holý život, kde človek nič neznamenal. Okolo seba ľudia úplne rovnocenní, ktorí mali nádej na prežitie. Všetci máme spoločný cieľ. Takže to bol taký pocit, to sa nedá nijako popísať.“
Bojovníci o život mali v Slovenskom národnom povstaní jasné postoje. Preto je aj SNP pre slovenské dejiny skutočnou vzácnou hodnotou.
V ďalšej relácii STVR Trochu inak s Adelou sa pamätník Otto Šimko zdôveril, ako je podľa jeho názoru možné, že sa narodil 1. júna v roku 1924 v Topoľčanoch a dožil sa v tomto roku aj svojich 101. narodenín:
„V prvom rade sa nestresujem
tým, čo ešte nenastalo. Veľa ľudí sa stresuje, že čo bude, keď sa toto
či tamto stane. Ešte sa nič nemuselo stať a už dopredu sa boja, čo sa
stane. Toto ja eliminujem.Teším sa, keď sa prší, lebo keby som sa netešil, aj tak by pršalo. Treba rozlišovať veci, ktoré nedokážete ovplyvniť.“
Z pôvodnej deväťdesiattisícovej
židovskej komunity za vojnového Slovenského štátu zostal len zlomok,
lebo boli prenasledovaní, obmedzovaní a aj priamo vraždení. Zomrel aj mladý brat Otta Šimka, ktorého fašisti zavraždili.
Priniesli najväčšiu obetu
Mnohí povstalci židovského pôvodu v Slovenskom národnom povstaní priniesli najväčšiu obetu a padlo. Niektorí boli fašistami kruto vraždení a sú v masových hroboch napr. v Nemeckej, alebo skončili v koncentračných táboroch, do ktorých boli po vypuknutí SNP obnovené transporty.
Ako dodal historik Múzea holokaustu v Seredi Matej Beránek: „Na jeseň 1944 ich odvliekli do Auschwitz-Birkenau, kde stále fungovali plynové komory a krematóriá, ale šli aj do ďalších koncentračných táborov.“
O ďalších hrdinských a často dojímavých príbehoch sa dozviete viac v Múzeu SNP v Banskej Bystrici.
Ikonické fotografie povstania
Hovoria tu aj o nevšednom hrdinskom
príbehu JUDr. Antona Ivana Székelyho (1908-1991). Ivan Székely bol
internovaný v pracovnom tábore v Novákoch odkiaľ väzni ušli a pridali sa
s nadšením do SNP. Tieto fotografie sú už za desaťročia ikonické a prenášajú na ľudí aj po rokoch vtedajšiu atmosféru.
Slovenská televízia uviedla o Székelym v premiére pôsobivý hraný dokumentárny film režiséra Jána Hábera už 28. augusta 2012 na Dvojke s názvom Vojak bez zbrane, kde sa hovorí:
„Ako jediný sa zapojil do SNP ako vojak bez zbrane len s fotoaparátom.“
Ako uvádza aj Múzeum SNP v Banskej Bystrici na svojej stránke, Anton Ivan Székely je prekvapivo takmer jediným autorom drvivej väčšiny ikonických fotografií.
Legitimácia vojaka bez zbrane
Na veliteľstve povstaleckej armády v Banskej Bystrici mu vystavili legitimáciu, ktorá mu neraz zachránila aj život. Vo filme Vojak bez zbrane jeho dcéra Lívia Barutová rozpráva viac podrobností:
„Otec po vojne trpel tým, že komunisti mu odmietli uvádzať autorstvo týchto fotografií.“

Fotograf Anton Ivan Székely prežil spolu s bojovníkmi aj v prvých líniách povstaleckých bojov, či neskôr v Jegorovovej partizánskej skupine.
Fotil s nasadením života bez mena
Pre slovenské dejiny a históriu priniesol množstvo vzácnych dôkazov hrdinstiev a dokumentov, ako boli zábery vypáleného Telgártu, boje z pancierového vlaku Hurban, či bojov pri Červenej skale a iných miestach povstania.
Celé desaťročia vychádzali tieto už ikonické fotografie našich dejín z SNP v rôznych publikáciách bez uvedenia autorstva. Fotograf Anton Ivan Székely ich pritom zhotovoval s nasadením vlastného života.

Fotografoval aj budovu Slobodného vysielača Banská Bystrica, keď na ňu Nemci zhodili naraz až 46 bômb.
Kým sa pamätá, sa nezopakuje
Rovnako odvážne s nasadením života fotografoval bombardovanie Banskej Bystrice z radničnej veže, keď všetci utekali sa schovať do pivníc, či dramatické bombardovanie letiska Tri duby.
Našťastie tieto zážitky spísal a odovzdal do Múzea SNP, kde sa o tom
môžete dočítať veľa podrobností aj z pracovného tábora v Novákoch. Jeho
dcéra Lívia Barutová vo filme dodala:
„Otcovi šlo o to, aby sa na hrôzy vojny nezabudlo a nemohli sa tak už nikdy zopakovať, kým si ľudia budú na nich pamätať.“
STVR online
Viac sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.
25 50 75 90