Zlepší sa kvalita pôdy, aj úroda. Vyrobte si z hnojovnice digestát

Vo Farmárskej revue moderátor Ján Škorňa pôdohospodárom odporúčal, čo stále platí a je znova na jar aktuálne: „Aby polia na jeseň zarodili, treba ich dobre pohnojiť.“

Riešenie vysokých cien

Na jar totiž zvyknú priemyselné hnojivá pravidelne stúpať na cene, čo spôsobuje nejednému farmárovi vrásky na čele a depresívnu náladu.

Existuje však oveľa lacnejšia náhrada, ktorá má aj vysoko kvalitatívne účinky, na čo sa zamerala Farmárska revue práve z týchto dôvodov.

Hnojovnica to sú peniaze

Odborník z Rožňavy Peter Rék hovoril otvorene: „Po aplikácii digestátu sa zvýši množstvo organickej hmoty v pôde, čo je veľmi dôležité pre rastliny a pre kvalitu pôdy.“

A Peter Rék dodáva, že pri pohľade na „hnojovnicu ako odpad zo živočíšnej výroby vidí dobrý farmár peniaze“. Hnojovnica prejde cez bioplynovú stanicu a vznikne digestát:

„Nechceme, aby sa dusík z hnojív dodaných pôde odparoval, lebo jeho obsah v pôde je dôležitý pre rast rastlín. Digestát ho má viac ako priemyselné hnojivo a pri správnom zapracovaní do pôdy, v pôde dlhšie ten dusík vydrží.“

Baktérie, ktoré pomáhajú

Podľa Petra Réka dodávanie digestátu do pôdy má „menšie straty a účinok digestátu môžeme ešte zvýšiť dodaním baktérii“. To je výborná správa, ak si uvedomíme, že priemyselné hnojivá vychádzajú často pri nákupe aj viac ako niekoľkonásobne drahšie:

„Pri týchto cenách priemyselné hnojivo navyše nahrádzame organickým hnojivom, čo nám ekonomicky pomáha a vyhovuje.“

A to zdôraznil aj Milan Balogh z agropodniku v Dubníku: „Zmes výkalov a moču z hovädzieho dobytka sa v bioplynovej stanici mení na vedľajší produkt digestát. Priemyselné hnojivá sa vyšplhali do astronomických výšok, čo je podľa mňa už dlhodobý trend.“

Fermentácia kuchynského odpadu

Okrem dusíka digestát obsahuje podľa Milana Balogha aj fosfór, či draslík: „Z chovu dobytka prečerpávame hnojovnicu do bioplynky, kde sa po fermatácii zmení na digestát.“

Do bioplynovej stanice putuje aj silážna kukurica a najmä „kuchynský odpad po úprave s malým podielom maštaľného hnoja a senáže. Existencia hnojovnice zo živočíšnej výroby má pozitívny vplyv na fungovanie bioplynovej stanice, lebo inak by sme potrebovali o 30 až 40 percent viac silážnej kukurice.“

Viac o tom, akým je digestát z bioplynovej stanice pokladom pre farmárov, sa dozviete z archívu STVR bez reklám a zadarmo.

Zdroj: Farmárska revue, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90