Toto vie málokto. Moment, kedy si otec Mira Šatana uvedomil, že z jeho syna môže byť hviezda

Reláciu Tichý hlas velikánov vysielame každú druhú stredu večer na Športe. Vypočuť si ju však môžete aj ako podcast. Marcel Merčiak si pozýva najväčších velikánov slovenského športu.

Preberá s nimi ich úspechy a kariéru, ale aj slovenský šport ako taký, motiváciu mladých ľudí, postavenie športu na Slovensku a presahu do zahraničia a množstvo iného.

Miroslav Šatan. Legendárny hokejista, rekordný strelec v histórii národného tímu Slovenska, kapitán majstrov sveta 2002, štvornásobný medailista z MS, účastník štyroch zimných olympijských hier, generálny manažér hokejovej reprezentácie a prezident SZĽH.

Mohol byť aj futbalista

Miro bol už ako dieťa športovo nadaný a bavili ho mnohé športy. Najviac futbal, keďže k nemu stačila lopta a mohli ho hrať väčšinu roka. Na ľad museli čakať niekoľko mesiacov a hokej sa dal hrať len v sezóne.

Aké má spomienky na svoje hokejové začiatky? „Prvý gól si asi pamätá každý. A prvý zápas niekedy v druhom ročníku na základnej škole. To nebola ani prípravka. Hral som so staršími chlapcami a podarilo sa mi dať len jeden gól. Dodnes si pamätám tú strelu,“ spomína Miro.

V 80-tych rokoch ešte ani netušili, čo je to NHL a ani to, žeby sa Miro mohol raz zaradiť medzi najlepších svetových hokejistov. Až do jedného momentu.

„Prvý moment, kedy si to môj otec uvedomil bol, keď sme mali turnaj v Košiciach v nejakej ôsmej triede. Hrali sme finále proti domácim Košiciam a tam sa mi podarilo dať v predĺžení rozhodujúci gól,“ hovorí.

„Vtedy prišli za nami zástupcovia Košíc, ja som hral za Topoľčany a požiadali otca, aby som prišiel na strednú školu hrať,“ spomína na to, že to bola naozaj veľká vec.

Otec ho vtedy nechcel cez celé Slovensko pustiť a podľa Mira urobil dobre. Ostal ešte v Topoľčanoch a potom neskôr už prešiel do Trenčína.

Nielen o svojich začiatkoch, ale aj o olympiáde, súdržnosti, o Petrovi Šťastnom alebo o NHL si vypočujte v celom podcaste vyššie.

25 50 75 90