Cez fašiangy sa treba poriadne najesť a zabaviť. Prečo sa pečú šišky a robia zabíjačky?

Fašiangy sú časom veselosti, zábav, maškarných plesov, karnevalov a hodovania. Oslavy majú hlboké korene v slovanských i európskych tradíciách a často sú spojené s ľudovými zvykmi, sprievodmi masiek a symbolikou prechodu medzi zimou a jarou. Typickými jedlami fašiangov sú šišky či fánky.

„Šišky sa pražia a s fašiangami súvisia mastné jedlá, pretože záver fašiangov je niekoľko dní pred pôstom. Počas pôstu sa masť niekde vôbec nepoužívala, nahrádzala sa napríklad rastlinnými olejmi,“ vysvetľuje profesorka Zuzana Beňušková z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV.

Okrem mastných šišiek sa ľudia kedysi pred pôstom zabávali aj na zabíjačkách. Slanina, rovnako ako šišky, je symbolom fašiangovej zábavy.

„O slanine sa dokonca aj spieva vo fašiangových piesňach, fašiangovníci si nosia ražne, na ktoré sa napichuje slanina. Dokonca štvrtok pred koncom fašiangov sa zvykol nazývať mastným štvrtkom,“ dodala odborníčka.

S blížiacim sa koncom fašiangov sa zvykol konať obrad pochovávania basy, ktorý symbolizoval koniec zábavy a začiatok pôstu.

Fašiangové tradície, hoci sa časom menia, zostávajú dodnes súčasťou folklóru a miestnych slávností.

25 50 75 90