Púšťanie krkavca a sovy či história života ľudí. Sledujte v relácii Slovensko v obrazoch

Na Jednotke vždy v nedeľu sledujte magazín Slovensko v obrazoch, kde získate prehľad zaujímavostí o našej často tajuplnej krajine.

Originálny skanzen pod Oravským hradom postavili Sokoliari kráľa Svätopluka podľa historických zistení archeológov a historikov.

Čaro prechádzok do histórie

Vďaka tomu sem na výlet prichádzajú rodiny s deťmi, aby sa pozreli, ako sa žilo v minulosti pred niekoľkými storočiami. Prechádzky do histórie majú svoje osobitné čaro.

V Oravskom Podzámku vybudovali osadu z ranného stredoveku . Využili tak zistenia históriografie a vedeckých poznatkov. Turisti sú očarení, že môžu takto názorne vstúpiť do priebehu časových zmien ľudského poznania.

Preto sem radi ľudia prichádzajú práve na rodinné výlety s deťmi, aby sa preniesli akoby v čase všetci späť do našej histórie.

Hrad za dvoch sokolov

Viac o tom porozprával v relácii Slovensko v obrazoch zakladateľ združenia Sokoliari kráľa Svätopluka Filip Bielik , keď o. i. povedal: „Cestovali sme ako sokoliari hore-dolu po celom Slovensku, ale aj Česku či Poľsku s našimi vystúpeniami, tak sme si povedali, že sa chceme usadiť, aby ľudia prišli za nami, kedy budú chcieť.“

Voľba padla na Oravský podzámok , veď tunajší Oravský hrad bol kúpený za dve samice sokola rároha. Podľa Filipa Bielika ide o symboliku:

„Samica sokola rároha váži jedno kilo a dokáže uloviť trinásťkilovú labuť, teda 13x ťažší úlovok svojej hmotnosti. Pre panovníka bola symbolom najšikovnejšieho lovca, najväčšieho bojovníka a práve preto mali sokoly takú veľkú hodnotu.“

Okrem Oravského hradu , ktorý sa vždy oplatí vidieť, tu objavíte kópiu osady z ranného stredoveku z obdobia Veľkej Moravy spolu s dobovými predmetmi trebárs z hrčiarstva, či z iných remeselníckych dielní vtedajšej doby.

O týchto vecných podrobnostiach Filip Bielik veľa vie: „Nášmu majstrovi hrnčiarovi sa podarili vyrobiť repliky keramík, ktoré sa z obdobia Veľkej Moravy našli priamo na Orave.“

Vyrobili si aj kópiu pece na vypaľovanie keramiky z tých čias, v ktorej vedia vyrobiť oheň s teplotou nad tisíc stupňov Celzia vtedajšími technikami a spôsobmi.

Miláčikom je inteligentný spevavec

V obydliach zvaných zemnice nájdete okrem hrnčiara aj kováčsku vyhňu, kde však meče nekujú, lebo podľa Filipa Bielika ide o omyl:

„Ľudia si myslia, že kováč robil najmä meče. To bola však precízna ťažká práca. Kováč kul najmä veci dennej spotreby, ako pracky, nožnice, klince a zo zbraní najviac vtedy používané kopije. Prípadne z vecí sekeru, ktorú používal každý na rúbanie dreva, ale aj ako zbraň.“

O rannom stredoveku tu vedia veľa vďaka vykopávkam z 8. až 10. storočia a tak zistíte, že vo verne postavenom obydlí zemnica s pôdorysom 4x4 metre žili aj piati ľudia.

Redaktorka Zuzana Ševčíková dodala: „Šlo o nižších ľudí, ktorí mali výšku do 150 cm, ale aj tak sú to nepredstaviteľné podmienky s dneškom. Všetci spali prikrytí kožušinami a matracom im boli machy, lišajníky či slama.“

Podľa Filipa Bielika si do zemnice brali menšie zvieratá ako ovce a kozy, ktoré dýchaním v zemniciach zvyšovali v zime pocit tepla .

Sokoliari kráľa Svätopluka majú teda miesto, kde ich pri návšteve Oravského Podzámku stretnete a môže si podľa Zuzany Ševčíkovej vyskúšať, či máte z dravcov strach:

„Sokoliarske ukážky preletov dravcov si môžete, ak máte odvahu, vyskúšať aj vy sami a ochutnať tak kráľovskú zábavu či už so sokolom alebo aj sovou.“

Miláčikom podľa sokoliara Filipa Bielika okrem sokolov a sôv je aj iný druh vtáka: „Popri dravcoch máme aj spevavce, konkrétne krkavca, ktorý je veľmi inteligentný vták a dokáže sa ľahko naučiť rôzne finty, preto ho máme radi.“

Zdroj: Slovensko v obrazoch, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90