Vďaka kňazovi Jozefovi Murgašovi máme dnes internet aj mobilnú komunikáciu

Pri nedávnom Svetovom dni rádií (13. februára) je potešujúce pripomenúť si nášho významného vynálezcu kňaza Jozefa Murgaša (1864 - 1929), od ktorého narodenia prešlo 160 rokov.

Právom v kalendári

Nik vo svetovej histórii rozhlasového vysielania nevymaže úspechy rodáka z Tajova. Nečudo, že ho zaradili do kalendára osobností UNESCO.

Považuje sa za priekopníka bezdrôtovej telegrafie a rozhlasového vysielania. Už v roku 1905 urobil bezdrôtový prenos hovoreného slova.

Americký prezident v laboratóriu Slováka

Tým Jozef Murgaš demonštroval svoje vynálezy bezdrôtového prenosu modulovaného signálu prostredníctvom elektromagnetických vĺn.

Dodnes sa vďaka tomu šíri rozhlasový a televízny signál pri analógovom a pri mobilnom vysielaní. Preto laboratórium kňaza Jozefa Murgaša už vtedy v roku 1905 navštívil 26. prezident USA Theodor Roosvelt (1858-1919). Sľúbil slovenskému kňazovi podporu americkej vlády.

Slávny americký vynálezca Thomas Alva Edison (1847-1931) upozornil na úspechy kňaza Jozefa Murgaša talianskeho vynálezcu a podnikateľa Guglielma Marconiho (1874-1937). Marconi pricestoval tiež do laboratória Jozefa Murgaša, ktoré mal kňaz v baníckej osade v USA v obci Wilkes Barre v Pensylvánii.

Prvé vysielanie hovoreného slova na svete umožnil Jozef Murgaš medzi obcami Scranton a Wilke-Barre v roku 1905. Rozprávali sa starostovia oboch obcí, ktorí túto udalosť písomne potvrdili.

Súd rozhodol jasne

Nobelovú cenu za fyziku za rozvoj bezdrôtovej telegrafie však v roku 1909 získal Guglielmo Marconi spolu s Ferdinandom Braunom. O prvenstvo prvého rádiového prenosu sa viedol v roku 1916 súdny spor.

Súd v New Yorku rozhodol, že v roku 1905 nik iný na svete nedokázal uskutočniť bezdrôtový hlasový prenos informácií, iba slovenský kňaz Jozef Murgaš. A hoci Murgašove prvenstvo v histórii ľudstva potvrdil americký súd, aj v slovenských dejinách sa ešte vyskytujú informácie, že šlo len o „údajne" prvé rádiové vysielanie.

Tieto pochybnosti sú spôsobené vyše štyridsaťročnou snahou komunistickej ideológie spochybňovať úspechy katolíckeho kňaza. Hoci Jozef Murgaš zomrel 11. mája 1929 vo Wilkes Barre v USA, kde je aj pochovaný, zažil odstrkovanie už aj za života na vlastnej koži.Tu založil Slovenskú ligu v Amerike. V pivnici svojej fary si založil laboratórium.

V Amerike sa angažoval za vznik Česko - Slovenska. Bol signatárom Pittsburskej dohody z 30. mája 1918. Po vzniku štátu sa preto s radosťou vrátil do vlasti.

V Banskej Bystrici si v roku 1920 Jozef Murgaš podal prihlášku za učiteľa na strednej priemyselnej škole elektrotechnickej. Neprijali ho, lebo vraj nemal potrebnú kvalifikáciu. Sklamaný sa vrátil do USA.

Patenty v elektrotechnike

Okrem nadviazania prvého rádiového prenosu medzi obcami v Pensylvánii mal v USA Jozef Murgaš viac ako desať uznaných patentov z elektrotechniky, ku ktorým patrili:

• vlnomer, 1907
• elektrický transformátor, 1907
• zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn, 1908
• bezdrôtová telegrafia, 1909
• detektor elektromagnetických vĺn, 1909
• prístroj na výrobu elektrických oscilácií, 1911

Ján Murgaš otec Jozefa Murgaša bol roľníkom a matka Zuzana (rodená Slamková) chcela mať zo syna kňaza. Jozef Murgaš sa narodil 17. februára 1864 v Tajove. Tu sa ho ujal učiteľ Karol Berger, ktorý videl v dieťati veľký talent. Ukončil gymnázium v Banskej Bystrici a študoval teológiu v Bratislave a v Ostrihome. Pokračoval v štúdiách maliarstva v Budapešti a na akadémii výtvarného umenia v Mníchove.

Kňaz je otcom vysielania

Vdp. Jozef Murgaš bol vysvätený za kňaza v roku 1888, pričom pôsobil na katolíckych farách v Dubovej, Slovenskej Ľupči a v Chrenovci, kde namaľoval aj oltárne obrazy. Maliarstvu sa venoval na štúdiách vďaka príhovoru maliara Dominika Skuteckého a v Ostrihome objavil zaujímavú vedu elektrotechniku.

Neskôr po vysťahovaní do USA vynašiel tzv. tón - systém použitia dvoch signálov odlišnej frekvencie (patentované v roku 1904) a navždy sa zapísal do dejín internetu, mobilnej komunikácie, či rozhlasového a televízneho vysielania. Už nefungoval systém prenosu dát cez bodku a čiarku ako počas Morseovky ako to robil Marconi, ale cez dva odlišné tóny - cez nižší a vyšší tón, čo bolo revolučné riešenie. Takto sa dala totiž prenášať aj ľudská reč a patent na "Tón systém" získal v USA 10. mája 1904.

Napriek tomu, že oficiálne skúšky prenosu vyskúšal 23. novembra 1905 na vzdialenosť 30 kilometrov ako prvý na svete, Nobelovu cenu získal taliansky vynálezca za to isté Guglielmo Marconi v roku 1909 spolu s nemeckým technikom Karlom Ferdinandom Braunom. Guglielmo Marconi však pred americkým súdom v roku 1916 priznal, že prvenstvo mal pri tomto riešení Jozef Murgaš. Nobelovú cenu však získal Marconi. Ale Jozef Murgaš vymyslel aj iné vynálezy, ako trebárs cievku na rybársku udicu. Posunul svet dopredu, aj keď za jeho vynálezy žali úspechy iní.

Terajšia mobilná komunikácia a bezdrôtový prenos komunikačných služieb internetu sa začal vďaka vynálezom kňaza Jozefa Murgaša, ktoré urobil v USA.

25 50 75 90