Pri storočnici Slovenského rozhlasu a 70 rokov vysielania Slovenskej televízie vám prinášame seriál o osobnostiach, ktoré vytvárali po desaťročia vysielania oboch médií terajšej programovej služby STVR.
Bratislava a Záhorie v osude
Medzi výrazné tváre a hlasy patrí športový komentátor Karol Polák. Narodil sa 7. septembra 1934 v Bratislave, kde zomrel 17. januára 2016. Vyrastal však na Záhorí v Hochštetne, dnešnej Vysokej pri Morave, odkiaľ pochádzali jeho rodičia.
Ako pripomína historická webová stránka STVR:
Vysielacie vlny mal v krvi
„Bol jedným z prvých členov detskej rozhlasovej družiny.“
So svojím už vtedy zaujímavým mikrofonickým hlasom účinkoval v nedeľných rozhlasových rozprávkach. Mal hudobné vlohy, hral na husle a spieval.
Už šesťročný vytváral v rozhlase zvukovú kulisu, takže vysielacie vlny mal odmalička v krvi.
Brankár, basketbalista a operný spev
Vďaka tomu, že otec hral aktívne futbal, aj mladý Karol Polák športoval a dotiahol to na brankára ligového dorastu Červenej hviezdy Bratislava a šesť rokov hral druhú basketbalovú ligu.
Popri tom na konzervatóriu študoval operný spev.
Bral to ako výpomoc, bol to osud
Potom Karol Polák študoval Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení v Bratislave a privyrábal si konferovaním v Divadle hudby.
Zároveň ako externista čítal správy v Slovenskom rozhlase.
Po skončení vysokej školy šiel v roku 1958 do Slovenskej televízie v Bratislave ako výpomoc a stal sa ikonou Československej televízie, kde pôsobil 34 rokov.
Zo spravodajstva sa vďaka športovým záujmom Karol Polák dostal už v roku 1959 k prvému športovému komentovaniu, a to z krasokorčuľovania.
Ako sa zrodila legenda na ľade
Zrodila sa legenda. Z krasokorčuľovania Karol Polák sprevádzal divákov z dvadsiatich šiestich majstrovstiev sveta a tridsiatich majstrovstiev Európy.
Svoj charakteristický kultivovaný prejav spájal s emociálnym kritickým aj pochvalným prejavom, pričom zdôrazňoval, že pauza je dôležitý komentátorský prejav.
Hlas navždy spojený
Navždy je hlas Karola Poláka spojený so ziskom striebra našich futbalistov na Majstrovstvách sveta 1962 v Čile, rovnako s triumfom Slovana Bratislava v Pohári víťazov pohárov z roku 1969. Historická webová stránka STVR ďalej pripomína:
„Komentoval aj nezabudnuteľnú jedenástku Antonína Panenku v roku 1976, po ktorej sa Československo stalo majstrom Európy vo futbale.“
Priviazaní k mikrofónu s Holubcom
Komentoval prenosy zo siedmich majstrovstiev sveta a ôsmich majstrovstiev Európy vo futbale. Prenosy Československej televízie komentovali vo dvojici Čech a Slovák. Webová stránka STVR dodáva:
„Karol Polák vytvoril nerozlučnú futbalovú dvojičku s českým kolegom Vítom Holubcom.“
Napísali o tom v roku 1972 knihu Priviazaní k mikrofónu.
Víťazstvo nad krajinou agresora
Karol Polák komentoval aj majstrovstvá sveta v hokeji a aj v pamätnom roku na Zimných olympijských hrách 1968 v Grenobli:
„Československí hokejisti po prvý raz v histórii olympijských turnajov zvíťazili nad Sovietskym zväzom.“
Celkovo Karol Polák komentoval dvanásť olympijských hier - šesť letných a šesť zimných. Zo Slovenskej televízie odišiel v roku 1991.
Studnica príbehov a humoru
Komentátor Karol Polák bol držiteľom prestížneho televízneho ocenenia Zlatý krokodíl, ktoré získavali osobnosti vtedajšej Československej televízie, ceny Československej televízie a ceny Slovenského olympijského výboru.
STVR online
Za svojho života bol Karol Polák studnicou športových i iných legiend a príbehov, ktoré rád na mnohých besedách a verejných vystúpeniach prezentoval s veľkým zmyslom pre humor.
Zdroj: Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, STVR - Stanislav Háber
