Bývalý pilot, novinár, spisovateľ, básnik, scenárista a náš kolega Stanislav Háber oslavuje 60 rokov. Jeho život sa niekoľkokrát vydal úplne iným smerom, než pôvodne plánoval.
K lietaniu sa napokon nevrátil, no svoj druhý veľký sen, písať, si plní dodnes. Stanislav Háber sa narodil 24. augusta 1966 v Brezne. Už od mladosti ho lákalo lietanie.
Ako 14-ročný nastúpil na vojenské gymnázium a neskôr pokračoval na Vysokej vojenskej leteckej škole SNP v Košiciach. Chcel sa stať pilotom nadzvukových lietadiel.
Nevedel ani, ako sa volá
„Vždy som mal dve túžby. Písať a lietať a vtedy sa nedalo inak, ako cez armádu. Keďže sme vyrastali chudobne, iba s mamičkou, ktorá sa rozviedla a neuznali jej vysokú školu, sestra šla študovať do Prahy a aj to niečo stálo, tak ja som jej chcel pomôcť,“ spomínal v rozhovore pre Rádio Regina.
Jeho leteckú kariéru však ukončila vážna autonehoda. Po nej bol vyradený z pilotného výcviku a dlhé mesiace strávil v nemocniciach.
„Jeden opitý príslušník vtedy Verejnej bezpečnosti mi prebehol služobným autom cez hlavu. Bol som rok a pol v nemocnici s ťažkým otrasom mozgu, strata pamäte. Keď som sa prebral z bezvedomia, nevedel som nič. Ani ako sa volám.“
Aj na túto mimoriadne ťažkú skúsenosť sa však dokáže pozerať svojským spôsobom.
„Mal som len otvorené oči, vnímal som svet, ale nepremýšľal som. Bol to absolútny stav nirvány. Rád na to spomínam,“ povedal.
Po nehode sa jeho život začal uberať iným smerom. Vyštudoval žurnalistiku na univerzitách v Prešove a Bratislave a postupne sa stal redaktorom viacerých médií.
Pôsobil aj v televízii, rozhlase, tlačovej agentúre či denníkoch. V rokoch 1987 až 1991 pracoval v Hlavnej redakcii Televíznych novín Československej televízie.
Od novinára k spisovateľovi
Písanie však pre neho nikdy nebolo iba povolaním. Jeho tvorba zahŕňa poéziu, prózu, publicistiku, rozhlasové hry, scenáre aj literatúru pre deti.
Ako prozaik debutoval románom Sme samý lepší chlap, v ktorom sa venoval vojenskému prostrediu, etike a otázkam zmyslu existencie armády.
Napísal aj novely a romány Paľko Hrchov, Najvyšší a najnižší či Úsmevy z pekla. Jeho bibliografia zahŕňa aj množstvo básnických zbierok.
STVR online
V poézii sa venuje vzťahom, láske, viere, mystike, ale aj otázkam človeka a jeho miesta vo svete. Medzi jeho zbierky patria napríklad Po rebríku do neba či Skameniem.
Tvorbe pre deti sa venuje dodnes. V roku 2024 Slovenský rozhlas uviedol jeho seriál rozprávok Pierkové dobrodružstvá a v roku 2026 mu vyšla rozprávková kniha Ako výmysly išli do školy.
Jedna kniha skončí, v hlave vzniká ďalšia
O svojom vzťahu k písaniu Háber hovorí veľmi otvorene.
„Keď mi vyjde nejaká knižka, mám pocit, že ju nechcem čítať, vidieť, je mi z nej na nič, najradšej by som ju potrhal a začal písať odznova. Potom na ňu zabudnem, lebo mám v hlave už ďalší príbeh,“ priznal v rozhovore pre Rádio Devín.
Jeho tvorivý život pritom nie je spätý iba s knihami. Pripravil aj dokumentárne filmy, rozhlasové scenáre a dramatické pásma.
Medzi jeho známejšie dokumentárne počiny patrí protivojnová poetická snímka Tisíc malých princov z prostredia vojny v bývalej Juhoslávii či dokument Gróf strateného času o záhade bojnického oltára.
Najdôležitejší úsek svojho života stále žijem
Napriek všetkým životným zvratom zostáva pre Stanislava Hábera najdôležitejšia rodina a krásne spomienky.
„Najdôležitejší úsek svojho života stále žijem, lebo čo je život. Je to sled obrázkov, ktoré nám idú a my sa v nich meníme. Myslím, že u každého zvíťazí detstvo, keď bol so svojimi blízkymi. To sú moje krásne spomienky, ale rovnako krásne sú aj s mojimi deťmi.“
A hoci jeho prvý veľký sen, stať sa pilotom, zostal po tragickej nehode nenaplnený, ten druhý sa mu splnil.
Píše dodnes a píše aj pre web stvr.sk. A podľa jeho vlastných slov už pravdepodobne premýšľa nad ďalším príbehom.
Za celé oddelenie onlinu STVR želáme Stanovi k 60. narodeninám veľa zdravia, radosti a ešte množstvo príbehov, ktoré stoja za napísanie.
25 50 75 90
