Pri storočnici Slovenského rozhlasu a 70. výročí Slovenskej televízie pripomíname tvorcov, ktorí sa výrazne zapísali do histórie nášho mediálneho priestoru.
Typický úsmev a bezprostrednosť
Počas doterajšej kariéry herec Ady Hajdu stvárnil vyše 50 divadelných postáv, zahral si v desiatkach filmov, seriálov či inscenácií.
Očaril od začiatku kariéry typickým úsmevom a chlapčenskou bezprostrednosťou, ktorá mu zostáva aj po desaťročiach.
Dabing dáva prácu aj smiech cez slzy
Známy je aj ako dabingový herec a za svoje herecké majstrovstvo získal viacero ocenení. Ako pre moderátorku STVR Zuzanu Šebestovú v Nočnej pyramíde v Rádiu Slovensko Ady Hajdu spomínal:
„Daboval som aj telenovely, ale dávalo nám to prácu. Chodili tam všetci herci. Nebolo nič iné. Niektoré boli vydarené.“
„Bavili ma skôr rozprávky. Pri telenovele som rok a pol plakal. Bolo to zlé, aj keď sme sa pritom veľa zabávali.“
Vrodenú poruchu naprával vymýšľaním
Pri rozprávaní v Nočnej pyramíde prišlo aj na vrodenú hercovu poruchu, keď sa moderátorka Zuzana Šebestová spýtala na dyslexiu, či mu nerobila v dabingu problémy:
„Mal som problémy s čítaním, lebo som dyslektik a niekedy na mňa museli dávať pozor, aby to bolo správne, lebo som si vymýšľal slovíčka.“
Slovenský herec Vladimír Ady Hajdu sa narodil 5. augusta 1963 v Bratislave.
V roku 1987 absolvoval herectvo na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, neskôr bol na polročnej stáži na Kráľovskej akadémii dramatických umení v Madride.
Ukradol bratovi meno
V letnom tábore sa mu deti smiali a detskú šikanu riešil jeho starší brat Adam, o čom Ady Hajdu v Rádiu Slovensko moderátorke STVR Marianne Kovácsovej povedal:
„V pionierskom tábore ma volali ušaté embryo. Nevedel som, čo to je? Plakal som a šiel som za bratom: Ady, volajú ma ušaté embryo. Fakt mi odstávali uši.
„Brat to išiel chlapcom vysvetliť, že som jeho mladší brat a že ma budú volať mladý Ady. Zostalo mi už len Ady. Zobral som bratovi meno. Aj ja sa niekedy prekvapím, že som Vladimír.“
Už počas štúdií preukázal svoj talent v divadle VŠMU, kde si zahral napríklad v inscenáciách Stratený list, Verná nevera či Talenty a ctitelia. Následne nastúpil do Divadla pre deti a mládež v Trnave, kde účinkoval v rokoch 1987 až 1990.
Po boku hereckých vzorov
V trnavskom divadle ho mohli diváci vidieť napríklad v Beckettovom Čakaní na Godota, v Cromelingovej Vášni ako ľad či v hre Téma Majakovskij, ktorá bola v roku 1988 ocenená ako hra roku.
Počas štúdia herectva sa Ady Hajdu stretával s plejádou osobností, ktoré ho podľa vlastných slov inšpirovali:
„Stretával som Pavla Mikulíka, Emila Horvátha, Ľubomíra Vajdičku. Hosťoval som v Slovenskom národnom divadle, sledujúc výkony Ctibora Filčíka, videl som Garderobiera v podaní Martina Hubu.“
„Chodil som do Astorky na réžie Vladimíra Strniska a stretával som Zitu Furkovú, Božidaru Turzonovovú.“
„V Trnave som spolupracoval s Blahom Uhlárom, Jurajom Nvotom a Jarom Filipom. V televízii a vo filme som účinkoval spolu s Milanom Lasicom, Júliusom Satinským, Emíliou Vášáryovou, Jozefom Kronerom a Ladislavom Chudíkom.“
Bol by to zázrak, ak by sa niečo nenalepilo
„Bol by zázrak, ak by sa z tohto všetkého na mňa nič nenalepilo. Ďakujem všetkým tým, ktorí ma vychovávali a boli mi vzorom.“
Vďaka suverénnym výkonom sa dostal do povedomia divákov a plynule sa preklenul na profesionálnu scénu.
Veľmi rýchlo sa etabloval na divadelnej scéne ako mnohotvárny herec s výrazným zmyslom pre absurditu, groteskným smiechom a sarkastickým ozvláštnením všednosti. Je hercom výraznej individuality.
Od roku 1990 je členom divadla Astorka - Korzo´90.
Získal aj najvyššie divadelné ocenenie
Zahral si napríklad v inscenáciách Armagedon na Grbe, Les, Matka, Historky z Viedenského lesa, Obchod na Korze, Vražda sekerou v Sv. Peterburgu, Cyrano, Kabaret, Višňový sad, Letmý sneh, Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia, Revízor alebo v hre Ďakujem, že si ma zabil!
Za postavu Valmonta v inscenácii Kvarteto získal ocenenie Dosky 2001 za najlepší mužský herecký výkon.
Účinkoval aj v Štúdiu L+S v predstaveniach Meno, Môj dobrý kamarát a Iluzionisti.
Jeho filmovým debutom bola Kára plná bolesti (1985). O rok neskôr nakrútil Ady Hajdu prvý film s režisérom Miloslavom Lutherom, ktorý mu zveril hlavnú úlohu v trojdielnom televíznom filme Chlapec do náručia (1985 - 1986).
V roku 1989 si zahral opäť v Lutherovej snímke - Chodník cez Dunaj. Film získal v roku 1990 na Medzinárodnom festivale televíznych filmov Monte Carlo Cenu Červeného kríža Monegasque.
Nasledovali filmy Lorenzaccio (1991), Romulus Veľký (1992), Diagnóza: vajíčko (1994), Na krásnom modrom Dunaji (1994), Rivers of Babylon (1998), česko-slovensko-maďarský film Útek do Budína (2002), Kruté radosti (2002), Neverné hry (2003), Polčas rozpadu (2007), Muzika (2007), česká komédia Nestyda (2008).
Ďalej filmové snímky Tango s komármi (2009), Lóve (2011), Konfident (2012), Krok do tmy (2014), Rukojemník (2015), Masaryk (2016), Dôverný nepriateľ (2018).
Vždy žije poslednou rolou
Z najnovšej filmografie možno spomenúť drámu, ktorá vznikla v koprodukcii STVR Jozef Mak (2022) a dramatický príbeh s komediálnymi prvkami Stand up (2022).
Ady Hajdu sa predstavil aj v seriáloch ako napríklad Silvánovci (1996), Ordinácia v ružovej záhrade (2007), Druhý dych (2011), Chlapi neplačú (2013), Kolabs (2015), Tajné životy (2017), Bola raz jedna škola (2022).
Účinkoval tiež v mnohých televíznych reláciách ako je Partička či Milujem Slovensko. Svoj hlas Ady Hajdu prepožičal ako dabér mnohým známym zahraničným hereckým legendám medzi nimi Johnovi Cusackovi, Edwardovi Nortonovi, Eddiemu Murphymu alebo Hughovi Grantovi.
Žije vždy poslednou rolou
Umelec prezradil, že vždy žije poslednou rolou:
„Celú moju hereckú kariéru som začal filmom Chodník cez Dunaj od Miloslava Luthera, ktorý je platný aj dnes. Z divadelných rolí spomeniem Kabaret, Odchody vlakov, Letmý sneh a Nevestu.“STVR online
Herec Ady Hajdu je ženatý a má dve deti. Vo voľnom čase sa Ady Hajdu okrem rodiny venuje najmä golfu.
Zdroj: TASR, instagram.com/adyhajdu, instagram.com/matejlandl, Rádio Slovensko, STVR - Stanislav Háber