Počuje ma niekto? Tri slovenské slová, ktoré navždy prepísali dejiny komunikácie

Slovenský režisér Ladislav Kaboš pripravil filmovú dokumentárnu lahôdku.

Manželský tvorivý tím

Spolu so svojou manželkou, spoluscenáristkou Svatavou Mariou Kabošovou, sa im podarilo v koprodukcii s STVR pripraviť pôsobivý, informáciami nabitý dokument Jozef Murgaš - zabudnutý génius.

Vo Wilkes-Barre v americkom štáte Pensylvánia pôsobil ako duchovný Jozef Murgaš (1864 - 1929).

Peniaze nie sú všetko, nápad je viac

Napriek nedostatku peňazí a kvalitného materiálu dosiahol prelomový úspech. Ako v dokumente pripomenuli manželia Kabošovci na viacerých miestach o Murgašovom tónovom systéme, ktorý využíval dve rôzne frekvencie - vyššiu a nižšiu, na čo prišiel viac-menej náhodne:

„Len so základným, primitívnym materiálom sa mu podarilo vytvoriť veľmi sofistikovanú technológiu.“

Postavil prvú funkčnú vysielaciu a prijímaciu rádiotelegrafnú stanicu na svete. Položil tak základy terajšej mobilnej komunikácie aj internetu.

Prvé boli tri slovenské slová: Počuje ma niekto?

Jeho vynález bezdrôtovej telegrafie bol patentovaný v tom čase iba v rámci Pensylvánie, a tak svetové uznanie a Nobelovu cenu získal Guglielmo Marconi (1874-1937).

Už v roku 1905 urobil Jozef Murgaš bezdrôtový prenos hovoreného slova. Povedal vtedy po slovensky tri slová, ktoré ako prvé v histórii ľudstva vyleteli do svetového éteru: „Počuje ma niekto?“

Takto Jozef Murgaš demonštroval svoje vynálezy bezdrôtového prenosu modulovaného signálu prostredníctvom elektromagnetických vĺn.

Trinásty patent Murgaša bol výnimkou

V Amerike mal nakoniec uznaných prelomových dvanásť patentov. Trinásty patent, ktorý Jozefovi Murgašovi registrovali, nebol z oblasti elektrotechniky, ale ako dodal režisér Ladislav Kaboš, šlo o rybársky naviják, ktorý sa stal pre ľudí tiež neoceniteľným pomocníkom.

Dodnes sa vďaka Murgašovým patentom z oblasti elektrotechniky šíri rozhlasový a televízny signál pri analógovom a pri mobilnom vysielaní.

Prvý prenos bol medzi Wilkes-Barre a Scrantonom

Preto laboratórium kňaza Jozefa Murgaša už vtedy v roku 1905 navštívil 26. prezident USA Theodore Roosevelt (1858-1919). Sľúbil slovenskému kňazovi podporu americkej vlády.

Vynálezca Thomas Alva Edison (1847-1931) upozornil na úspechy kňaza Jozefa Murgaša talianskeho vynálezcu a podnikateľa Guglielma Marconiho. Marconi pricestoval tiež do laboratória Jozefa Murgaša v Pensylvánii.

Prvé vysielanie hovoreného slova na svete umožnil Jozef Murgaš medzi obcami Scranton a Wilkes-Barre v roku 1905.

Rozprávková technológia funguje vyše sto rokov dodnes

Rozprávali sa starostovia oboch obcí, ktorí túto udalosť písomne potvrdili. Priamo v nevšednom dokumentárnom filme na Dvojke uvidíte, ako Jozef Murgaš z jednoduchých materiálov vyrobil priam rozprávkovú technológiu funkčnú dodnes už pred vyše 120 rokmi.

Režisér Ladislav Kaboš využil najnovšie možnosti AI technológie, ale aj tradičné dokumentárne postupy, keď s nadšencami elektrotechniky vyrobili pre film dobovú technológiu pomocou vtedajších postupov a rekonštruovali aj prvý prenos informácií cez éter.

Oficiálne skúšky prenosu vyskúšal Jozef Murgaš 23. novembra 1905 na vzdialenosť 30 kilometrov ako prvý na svete.

Nobelovu cenu dali tomu nepravému

Ako zdôraznil režisér Ladislav Kaboš, dvadsať rokov potom v Haniske pri Košiciach v decembri 1925 prišlo na našom území k prvému rozhlasovému vysielaniu. A ďalší rok od 3. augusta 1926 k pravidelnému vysielaniu rozhlasu u nás.

Úspechy Jozefa Murgaša sa u nás bagatelizovali, lebo bol kňazom a na Západe preto, lebo ocenili iného. Nobelovú cenu za fyziku za rozvoj bezdrôtovej telegrafie v roku 1909 získal Guglielmo Marconi spolu s Ferdinandom Braunom.

Úspechy Jozefa Murgaša uznávali len v Amerike. O prvenstvo prvého rádiového prenosu sa viedol v roku 1916 súdny spor.

Súd rozhodol jasne

Súd v New Yorku rozhodol, že v roku 1905 nik iný na svete nedokázal uskutočniť bezdrôtový hlasový prenos informácií, iba slovenský kňaz Jozef Murgaš.

Ako uviedol vo svojom filme režisér Ladislav Kaboš, na základe rozhodnutia súdu museli tí, ktorí využívali 12 patentov Jozefa Murgaša z elektrotechniky zaplatiť, jeho vynálezcovi licenčné poplatky.

Slovenský kňaz peniaze, ktoré takto náhle získal, investoval do veriacich, o ktorých sa v Amerike staral.

Najprv bol kňazom, až potom vynálezcom

Režisér Ladislav Kaboš zdôraznil, že šlo až o 300 baníckych rodín, ktoré sa do USA vysťahovali najmä z východného Slovenska. V súčasnosti z ich potomkov sú mnohí vysokoškolsky vzdelaní ľudia. A vo filme Elaine Palischak potvrdila:

„Jozef Murgaš bol v prvom rade kňaz a až potom vynálezca.“

Žiaľ, pre Slovákov je Jozef Murgaš stále neznámy aj ako vynálezca, nielen ako dobrý človek, nevšedný maliar a v neposlednom rade ako signatár Pittsburskej dohody aj zakladateľ československej štátnosti.

Po vysťahovaní do USA vynašiel tzv. tónový - systém použitia dvoch signálov odlišnej frekvencie (patentované v roku 1904) a navždy sa zapísal do dejín internetu, mobilnej komunikácie či rozhlasového a televízneho vysielania.

Obetavo sa staral o baníkov a zmenil svet

Zmenil svet do dnešnej podoby. Terajšia mobilná komunikácia a bezdrôtový prenos komunikačných služieb internetu sa začal vďaka vynálezom kňaza Jozefa Murgaša, ktoré urobil v USA.

Rovnako je Jozef Murgaš neznámy aj ako pôsobivý výtvarný umelec. V neposlednom rade však najmä ako ľudomil, ktorý sa obetavo staral o svojich veriacich.

Žiaľ, ešte aj jeho nástupca vo farnosti v baníckom meste Wilkes-Barre sa snažil zo závisti na jeho úspechy stopy Jozefa Murgaša zlikvidovať.

Informačne nabitý dokumentárny film Jozef Murgaš - zabudnutý génius režiséra Ladislava Kaboša a scenáristky Svatavy Marie Kabošovej uvedie Dvojka v pondelok 3. augusta o 20.10 h práve symbolicky v deň storočnice pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku.

Zdroj: Dvojka, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90