Reportérsky kráľ Gabo Zelenay zanechal skvosty. Šokujúco zomrel na výročie rozhlasu

K fenoménom rozhlasového komentovania patril v storočnici Slovenského rozhlasu jednoznačne Gabo Zelenay (1922 - 2003).

Partnerstvo na štyridsať rokov

Vo veku 24 rokov sa zúčastnil konkurzu na športového reportéra Československého rozhlasu, s ktorým na dlhé desaťročia uzavrel pracovné partnerstvo na takmer štyridsať rokov. Do dôchodku odišiel vo veku 63 rokov.

Vypočujte si strhujúci hlas, čo povie za 30 sekúnd futbalu z nášho rozhlasového archívu:

Športový reportér Gabo Zelenay a 30 sekúnd futbalu. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

„Všetko sa môže rozhodnúť v jednom zlomku sekundy. Lopta postavená na pokutovom území. Rozhodca Řezníček rozťahuje ruky. Útočník ešte ide k lopte. Chytá ju. Hladká ju. Pravou rukou, ľavou rukou. Kladie ju na zem.“

„Ešte raz ju chytá, ešte raz sa díva na ňu. Čo jej vraví? Loptička, loptička, poslúchaj ma aspoň raz! Veď si ma toľko razy poslúchla. Jeho rozbeh. Zastavil sa. Zastavil sa jeden raz, druhý raz, rozbeh, strela na bránu a gól!“

Na konkurz z roku 1946 Gabo Zelenay spomínal so sebe vlastnou reportérskou energiou, aká ho neopúšťala ani do vysokého veku: „Mali sme reportovať. Ostali sme len dvaja z 36 uchádzačov.“

Zdroj: STVR

„Dali mi do rúk škatuľku zápaliek a povedali mi: Má to byť zaujímavé, odborné, vzrušujúce, zábavné, má to byť reportáž. A začal som reportovať.“

Na koho myslel od prvého slova

„Celú škatuľku som si predstavil ako školu a zo školy vychádzajú učitelia. A ja som popisoval, ako sedela komisia jedného za druhým.“

Na komisiu jeho reportáž o škatuľke zápaliek urobila dojem a Gabo Zelenay dostal do rúk rozhlasový mikrofón. Ako raz počas reportáže povedal:

Storočnica Gaba Zelenaya. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

„S rozhodcami je to ako so ženami. Je to s nimi zlé, ale bez nich ešte horšie.“ Podľa vlastných slov Gabo Zelenay miloval svojich poslucháčov, ale aj medzi nimi mal takých, ktorí boli bližší k jeho srdcu:

Šokujúco zomrel symbolicky na výročie rozhlasu

„Bola skupinka, ktorú som obdivoval a ktorej som odovzdával v každej reportáži všetko. Boli to moji priatelia nevidiaci. Pri každej jednej reportáži od prvého slova som myslel najmä na nich.“

Legenda slovenského športového komentovania Gabo Zelenay sa narodil 26. novembra 1922 a zomrel akoby symbolicky na výročie začatia pravidelného rozhlasového vysielania na Slovensku 3. augusta 2003.

Čo všetko sa dá reportovať

V legendárnom programe Ktosi je za dverami Júliusa Satinského a Milana Lasicu dostal Gabo Zelenay otázku, čo sa dá reportovať:

„Myslím, že všetko, lebo každý detail má svoju vôňu a svoju farbu.“

Nuž mu dali v nezabudnuteľnom veselom programe, aby im Gabo Zelenay, ak sa dá reportovať všetko, predviedol reportáž z rybárskej súťaže. A pohotový Gabo Zelenay začal: „Vážení poslucháči, hlásim sa vám zo súťaže športových rybárov.“

„A hneď na začiatku musím povedať, že podmienky sú vonkoncom neregulérne. Nie je tu voda, nie je tu potok, nie je tu vodná nádrž, nie je tu nič, v čom by sa dali ryby chytať.“

Strhujúce reportáže

„Ani zurčiaci potôčik, ani riava, ani vodopád. Predsa iba dvaja mladí dorastenci Satinský a Lasica chcú dokázať, že kde nič nie je a ani čert neberie, oni nájdu, oni vyberú. Už sú pripravení nahodiť svoje udice.“

Pamätníci prvých rozhlasových prenosov z futbalových a hokejových zápasov spomínali podľa TASR na: „Strhujúce reportáže, do ktorých vnášal osobitý tón a náboj.“

Sám Gabo Zelenay bol aj športovec ako hokejový brankár prvoligového VŠ Bratislava.

Zdroj: STVR, koláž Stanislav Háber

Legendárnou sa stala reportáž, keď Gabo Zelenay reportoval Zimné olympijské hry v japonskom Sappore v roku 1972, na ktorých získal Ondrej Nepela našu historickú zlatú medailu:

Ako jednoducho a pritom zložito

„Roztiahnutie rúk. Ľavá - pravá, ľavá - pravá, nábeh, rozbeh a letí vo vzduchu! Trojitý Salchov! Krok z pravej nohy na ľavú, elegantný, rýchly, čistý. Ako jednoducho a pritom ako zložito.“

Ondrej Nepela-spomienka. Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.

Slovami dokázal Gabo Zelenay vykresliť v dušiach poslucháčov plastický obraz, až po vzrušujúci záver s každým detailom:

Zdroj: TASR, Štefan Petráš

„Koniec! Áno, Ondrík, skončila sa tvoja veľká jazda!“

Detaily až po materský bozk od trénerky

„Materský bozk Hildy Múdrej od takého maličkého chlapčeka. Piplala sa s ním. A teraz ide Ondrík tam naprostred ľadovej plochy. Tam, kde bol ten pád pri skoku. Dvihol niečo z ľadu. Čo to bolo? Neviem. Dvihol. Išiel tam a priniesol Múdrej.“

Reportér Gabo Zelenay sa do archívu Slovenského rozhlasu a jeho dejín zapísal navždy mnohými reportážami.

Boli nimi medailová žatva československých športovcov na OH v Mexico City 1968, víťazstvo Slovana PVP 1969 v Bazileji proti FC Barcelone, zlatá voľná jazda Ondreja Nepelu na ZOH v Sappore 1972 či komentovanie OH v Moskve 1980.

Za žurnalistiku ho mnohokrát ocenili

Komentoval aj najťažšie športové disciplíny, akými boli pre športových moderátorov šach či šerm.

Zároveň bol zakladateľom a riaditeľom Medzinárodnej pionierskej olympiády v Prešove a atletickej Ceny Večerníka. Bol ženatý, ale, žiaľ, prežil tragickú smrť svojho jediného dieťaťa, syna Romana (1952-1993).

Za svoj bohatý činorodý život získal množstvo ocenení ako Zlaté pero Združenia Slovákov vo Švajčiarsku, od prezidenta SR Rudolfa Schustera Pribinov kríž II. triedy.

Za významné zásluhy v oblasti športovej žurnalistiky v roku 2003, kedy tesne pred smrťou sa stal držiteľom Ceny za rozvoj humanizmu a žurnalistickej etiky v slovenskom masmediálnom prostredí Aliancie za etiku novinárov.

Zdroj: Slovenský rozhlas, STVR - Stanislav Háber