Dve nenápadné fotografie, no silný odkaz. Ada Straková sa vrátila do roku 1996 a do momentu, ktorý uzavrel jednu televíznu éru.
Fotografie tesne pred odchodom
Bývalá hlásateľka Slovenskej televízie zverejnila zábery, ktoré vznikli len tri týždne pred jej poslednou službou.
Na fotografiách z vysielacieho pracoviska pôsobí pokojne, profesionálne a elegantne. Presne tak, ako si ju diváci pamätajú. Zaujímavé je, že aj po takmer troch desaťročiach vyzerá takmer rovnako.
STVR online
Ako keby sa čas na chvíľu zastavil. Dátum 3. máj 1996 má pre Adu Strakovú osobitný význam. Bol to deň, keď sa rozlúčila s hlásateľňou.
„Nebolo to moje dobrovoľné rozhodnutie,“ priznala s odstupom rokov. Dnes sa však na tento moment pozerá s nadhľadom a bez zatrpknutosti. Televízia sa prirodzene menila a mení.
Hlas, ktorý chýba
Ada Straková patrila medzi hlasy, ktoré formovali televízne večery. Pre mnohých bola symbolom pokoja, istoty a ľudskosti.
Sama dnes hovorí, že televízii chýba niečo podstatné, a to kontakt s divákom. Podľa nej ho nedokážu nahradiť ani moderné upútavky či technológie.
Viac než len televízia
Pre ňu nebola hlásateľská práca len o ohlasovaní programu. Vnímala ju ako službu ľuďom. Najmä tým, ktorí boli sami, chorí alebo prežívali ťažké chvíle.
„Potrebujú teplo hlasu a vidieť tú tvár,“ spomínala v relácii Sieň slávy. Aj po rokoch pôsobí Ada Straková ako žena s noblesou, empatiou a prirodzenou autoritou.
Fotografie z roku 1996 len potvrdzujú, že jej štýl aj osobnosť sú nadčasové.
25 50 75 90