Slová našej hymny poznáme všetci. Vieme však, ako a prečo trpel jej autor Janko Matúška?

Do soboty 17. januára si môžete v Rádiu Litera vypočuť zo Zlatého fondu Slovenského rozhlasu literárne pásmo Júliusa Lomenčíka pod názvom Janko Matúška - Tvorca štátnej hymny.

Po roku 1848 prišlo ťažké sklamanie

V pásme sa vraciame k dramatickým momentom Matúškovho života – k úteku cez oravské hory, k dlhému liečeniu po ťažkej chorobe a aj k postupnému vnútornému stíšeniu po sklamaniach meruôsmych rokov.

Umelecko-dokumentárne pásmo si môžete vypočuť v Rádiu Litera v týchto dátumoch a časoch:

• Utorok 13. 1. – 19:15
• Streda 14. 1. – 17:15
• Štvrtok 15. 1. – 15:15
• Piatok 16. 1. – 13:15
• Sobota 17. 1. – 11:15, 23:15

Slovenský romantický básnik, prozaik a dramatik Janko Matúška sa narodil 10. januára 1821 a zomrel 11. januára 1877 v Dolnom Kubíne.

Tu študoval u jedného zo zakladateľov Matice slovenskej Leopolda Brucka a potom na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Od roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej.

Pod vplyvom Juraja Palkoviča a Ľudovíta Štúra napísal Janko Matúška 9. septembra 1843 pravdepodobne prvú báseň v spisovnej slovenčine pod názvom Pri uvítaní bratov.

Zákaz pre Ľudovíta Štúra priniesol slávne slová

V roku 1844 dostal Ľudovít Štúr zákaz prednášať a potom aj výpoveď. Preto Janko Matúška spolu s 21 študentmi na protest odišli z Evanjelického lýcea.

Z frustrácie Matúška napísal 5. marca 1844 báseň Nad Tatrou sa blýska na hudbu z motívu ľudovej piesne Kopala studienku.

V mladosti musel Janko Matúška dramaticky 7. februára 1849 utiecť pred väzením z Dolného Kubína do Mutného na hornej Orave. Spolu utekal s dvoma priateľmi, Samuelom Novákom a Jánom Bencúrom.

Všetci traja utekali nocou na saniach ťahaných koňmi cez horský priesmyk Príslop do Mutného.

Vyše roka s ťažkým zápalom pľúc

Lenže maďarskí vojaci ich vypátrali v tajnom úkryte pod Pilskom, v horárni Ondreja Muržica. Historik a spisovateľ Peter Huba to vo svojom historickom románe Pokiaľ Tatra stojí opisuje takto:

„Ondrej Muržic ich zadychčaný pribehol varovať: „Vojaci, vojaci!“ Nebolo treba nič vysvetľovať. Bežali opreteky, no po niekoľkých minútach Bencúr s Matúškom zastali. Zdalo sa im, že majú husárov za chrbtom a treba si rýchlo hľadať úkryt v hore, v hlbokom snehu. Začali si v ňom hrabať jamy. Po studenej noci našiel Janka Matúšku horár Ondrej Muržic v žalostnom stave. Ani tá najlepšia opatera, ani zelinky nezabránili zápalu pľúc. Vyše roka sa liečil len tu, v Mutnom.“

Trvalo dlho, kým sa vôbec Janko Matúška mohol postaviť na nohy.

Uzavrel sa do seba

Nikdy sa z tej ťažkej choroby nespamätal. Poznačila ho na celý život. Keď k tomu prirátame sklamania z neúspešných výsledkov Slovenského povstania pochopíme, prečo sa Janko Matúška uzavrel do seba. Druhá polovica jeho života bola v príkrom kontraste s rokmi mladosti naplnenými činorodosťou.

Podrobnejšie sa o živote a diele Janka Matúšku dozviete z rozhlasového pásma literárneho vedca, básnika a kulturológa Júliusa Lomenčíka, ktoré pripravil v roku 2001. Účinkujú: Mariana Barčáková a Ján Haruštiak.

Vypočujte si pásmo pod názvom Janko Matuška - Tvorca štátnej hymny v Rádiu Litera.

25 50 75 90