Jedna z najväčších hviezd česko-slovenskej hudobnej scény, Lucie Bílá, zavítala po rokoch do Dámskeho klubu.
My sme sa s ňou rozprávali o tom, ako sa zrodila jej životná vášeň pre spev, prečo miluje ručné práce a prečo sa aj tesne pred šesťdesiatkou cíti dobre ako nikdy predtým.
Spev ako osud
Lucie Bílá verí, že niektoré povolania sú človeku dané už pri narodení. „Sú povolania, pre ktoré sa človek narodí. A ja, keď som sa narodila, stopercentne som mala v ruke háčik, aby som niečo motala rukami, a mikrofón, aby som mohla spievať,“ povedala.
Prvú iskru speváckej vášne pocítila už ako sedemročná. „Spievala som na besede v kultúrnom dome pieseň Čierne oči, choďte spať. Tam sa zrodil ten pocit, ktorý ma už nepustil. Tá láska k spevu“.
Odkaz pre mladšiu seba
Keď si spomína na svoje začiatky, vracia sa k 20-ročnej Lucke: „Určite by som jej povedala, aby sa nebála, aby nebola taká naivná. Ale aj to, že aj keď ma to číslo desí, v šesťdesiatke je dobre. Cítim sa výborne.“
Lucie priznáva, že nie je typ, ktorý by často cestoval. „Nie som človek, ktorý behá po svete. Síce som dlho nebola pri mori, ale mám korene hlboko zakorenené doma. Vyberiem si radšej Česko alebo Slovensko.“
Dve mená, jedna osobnosť
Zaujímavosťou, ktorú si mnohí diváci možno neuvedomujú, je, že speváčkine pôvodné meno je Hana Zaňáková.
„Keď som začínala, v tom čase už bola veľká hviezda Hana Zagorová, a mená sa plietli. Tak sme sa dohodli, že to zmeníme,“ vysvetlila.
„Som za to vďačná. Lucie Bílá je rýchlejšie, ale používam obe mená. Vždy budem Hanička, ale na Lucie Bílú som si zvykla. Je so mnou už štyridsať rokov. Patria ku mne obe,“ dodala.
Aj keď je Lucie Bílá známa svojou energiou a výrazom na pódiu, v súkromí vyhľadáva pokoj a tvorivú činnosť.
„Mám rada ručné práce. Keď niečo robím rukami, hlava sa upokojí. Sama si vymyslím a vytvorím. To ma napĺňa.“
STVR online
Celý rozhovor s divou Luciou Bílou o tom, čo čaká ju a jej fanúšikov a mnoho iného si pozrite v našom archíve.
25 50 75 90