Muž, ktorý zachránil archív Slovenskej televízie. Milan Antonič oslavuje 75 rokov

Archivár Slovenskej televízie Milan Antonič oslavuje 75 rokov. K sviatku mu zablahoželala a darovala pamätnú grafiku aj generálna riaditeľka STVR Martina Flašíková.

Rodený Petržalčan sa po absolvovaní Strednej všeobecnovzdelávacej školy v roku 1968 prihlásil na herectvo na VŠMU. Osud ho zaviedol k Ferdinandovi Brehovskému, šéfovi archívu Slovenskej televízie, ktorý ho následne prijal.

„Nastúpil som do Slovenskej televízie v októbri 1970 a odvtedy som prakticky nepretržite tu, až kým som v roku 2016 neodišiel do dôchodku,“ povedal nám oslávenec. Kontakt s televíziou však neprerušil.

„Mal som na starosti archívny fond Slovenskej televízie. Pôvodne som bol pomocný prevádzkový referent fonotéky, čo bol krajší výraz pre skladníka. Vždy som však bol ambiciózny a o polroka som už bol vedúcim „diskotéky“ vo fonotéke, teda gramoplatní,“ spomína.

Presadzoval nové technológie

Postupne sa stal zástupcom vedúceho Odboru archívov a programových fondov a v roku 1988 sa podieľal na vzniku televízneho Informačného a dokumentačného strediska, ktorého bol vedúcim.

Ešte v druhej polovici 70. rokov minulého storočia začal presadzovať myšlienku využitia nových technológií v tradičnej archivárskej práci, do ktorej spolu s kolegami z výpočtového strediska postupne zaviedli automatizovaný informačný systém.

Jeho princíp sa využíva dodnes, hoci medzitým sa technologické možnosti počítačových systémov neporovnateľne zvýšili.

Obrazne povedané, Milan Antonič sa pričinil o premenu starodávnych kartotečných lístkov a archívnych filmových pásov či iných zvukovo-obrazových nosičov, na digitálne údaje.

V období normalizácie sa spolu s F. Brehovským a niekoľkými ďalšími kolegami zaslúžil o záchranu unikátnych filmových spravodajských materiálov z obdobia rokov 1968-69. Dostali z vedenia príkaz zničiť ich, ale pokyn splnili iba na papieri.

V skutočnosti prepašovali krabice s filmami do depozitára v bývalom kine v Chorvátskom Grobe, kde ich zahádzali nábytkom. Až po novembri 1989 mohli archívy vstať z mŕtvych. Televízie či filmári z nich dodnes čerpajú.

Milan Antonič ako moderátor

Náhoda v začiatkoch jeho pôsobenia v televízii dopriala Milanovi Antoničovi možnosť účinkovať aj priamo na obrazovke.

Keď sa režisér Televízneho klubu mladých, Rudolf Benko pri hľadaní archívnych záberov posťažoval F. Brehovskému, že mu ochorel moderátor, Brehovský mu navrhol ako záskok práve svojho mladého podriadeného.

Uvádza Retro noviny

Milan Antonič bol pre divákov desiatky rokov anonymná postava, pri sledovaní archívnych záberov v rôznych reláciách sotva tušili, kto je za ich výberom a koho uvádzajú v titulkoch.

Lenže po roku 2003 sa začal objavovať aj na obrazovke a uvádzať svoje autorské relácie. Na jeho Retro noviny sa tešia nielen pamätníci čias, v ktorých pôvodné reportáže vznikali, ale čoraz častejšie aj príslušníci mladších generácií.

Uchovávanie a sprístupnenie audiovizuálneho kultúrneho dedičstva je hlavným prínosom pôsobenia Milana Antoniča.

„Ja by som prial do ďalších rokov tejto inštitúcii, aby prežila, aby bola poriadne docenená a aby dorástla zdravo sebavedomá a vzdelaná mladá generácia,“ dodal.

Prajeme všetko najlepšie!

25 50 75 90