Komedianstvo zdedil po talianskych predkoch, František Dibarbora doplatil na lásku k autám

V Návratoch k hereckým legendám Dvojka v utorok 29. júla pripomenie herca par excellence Františka Dibarboru, ktorý sa držal zásady, že ako herec musí vedieť aj spievať a tancovať. V mladosti mal pred sebou sľubnú kariéru športovca. Hokej hral trikrát za našu reprezentáciu.

Otec mal správny nápad

Na herectvo ho prehovoril otec, s čím syn František súhlasil a v roku 1938 absolvoval Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave. Odvtedy vytvoril vo vyše 35 filmoch množstvo postáv väčšinou komického charakteru, ktorý Františka Dibarboru bavil asi najviac. Tvrdil, že komično zdedil po talianskych predkoch.

Starý otec Giacomo DiBarbara pochádzal z Udine a pri Viedni podnikal s výrobou textilných farieb. Keď mu vyhorela továreň, za nové pôsobenie si vybral Bratislavu. Tu otec Františka Dibarboru neskôr pracoval ako železničiar a mali s manželkou osem detí. Posledným ôsmym potomkom sa 19. novembra 1916 narodil syn František.

Janko Borodáč ho uviedol na javisko

Herca Františka Dibarboru uvádzal rovno ako svojho žiaka na javisko Slovenského národného divadla legendárny zakladateľ slovenského divadelníctva Janko Borodáč. Neskôr sa v roku 1951 herec František Dibarbora stal spolu s Ladislavom Chudíkom, Martinom Gregorom, Drahošom Želenským, Petrom Karvašom a Magdou Lokvencovou zakladateľom bratislavského divadla Nová scéna.

V Návratom k hereckým legendám hercov syn Michal spomína na otca aj ako na vášnivého motoristu. Za lásku k autám však František Dibarbora zaplatil najvyššiu daň, keď zomrel vo veku 70 rokov 4. septembra 1987 na následky havárie na Prístavnom moste v Bratislave. Nedal prednosť inému vozidlu a došlo k fatálnej zrážke.

Známy z rozprávok aj komédii

Umenie Františka Dibarboru obdivujeme nielen v slovenskej kinematografii, kde ho poznáme z klasikých snímok ako Varúj..! (1946), Vlčie diery (1948), Posledná bosorka (1956), Zemianska česť (1957), Šťastie príde v nedeľu (1958), Skalní v ofsajde (1960), Jánošík I., II. (1962), Majster kat (1966), Šíleně smutná princezná (1968) Trofej neznámeho strelca (1974), či Pehavý Max a strašidlá (1987).

Do umeleckej histórie sa zapísal herec František Dibarbora aj 210 divadelnými inscenáciami, či postavami v televíznych dramatických dielach, ktorých mu napočítali vyše 430 a v rozhlasových hrách pre dospelých účinkoval 286 krát. Pre Slovenský rozhlas účinkoval aj 88 krát v rozhlasových hrách pre deti a mládež.

Zároveň František Dibarbora svoj osobitý herecký štýl a najmä humor využíval v estrádnych vystúpeniach, ale aj množstve ďalších televíznych a rozhlasových reláciách. Prvá manželka bola dcérou slávneho básnika Ivana Kraska a opustila herca pre lásku k inému hercovi Františkovi Zvaríkovi. Šťastie našiel František Dibarbora až u druhej manželky hudobnej dramaturgičky SND Kvety, s ktorou mal syna Michala.

Viac sa o jeho majstrovstve dozviete na Dvojke v utorok 29. júla o 17.25 h v relácii Návraty k hereckým legendám.

Zdroj: Dvojka, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90