Príbeh ako z filmu. Jozef Golonka to z chudobnej rodiny dotiahol na športovú hviezdu

V Sieni Slávy privítame človeka, ktorý zasvätil svoj život hokeju. Hokej hrával, hokej trénoval a vložil nemalé úsilie do toho, aby slovenský hokej zostal na výslní aj dlho po tom, ako on ukončí svoju kariéru.

S prezývkou „žiletka“ a číslom 9 na chrbte vzbudzoval rešpekt u spoluhráčov aj súperov a na ľade bol rodeným vodcom. Do Siene slávy Slovenskej televízie uvedieme pána Jozefa Golonku.

Mohol byť tenista aj krasokorčuliar

Jozef Golonka hovorí, že bol chlapec z chudobnej rodiny, spolu s rodičmi a sestrou bývali v jednoizbovom byte. No každý mal výrazný športový talent. Mama korčuľovala, plávala a lyžovala, otec bol futbalista.

Z Jozefa mal byť najskôr krasokorčuliar. „To chcela moja mama. Sestra bola vynikajúca krasokorčuliarka, majsterka Československa. Mali sme byť pár, ale chvalabohu ma prerástla o hlavu a vtedy som bol rebel a povedal, že tu sme skončili,“ zasmial sa skvelý športovec, ktorý má dnes 87 rokov.

Aby si zarobil, šiel radšej na kurty zbierať loptičky a tam prišiel na to, že je veľký tenisový talent. „Staral som sa o kurty a sem tam som si požičal raketu. Jeden ma vzal, zistil, že som talent a hneď ma vzali do Petržalky na turnaj a vyhral som ho,“ spomína.

Chlapec, ktorý nemal ani na vlastnú raketu či športový úbor všetkých prekvapil. „Tam začala moja tenisová kariéra, ktorá bola ďaleko úspešnejšia ako hokejová. Mal som ísť hrať Wimbledon, ale odmietol som ísť do Prahy a tak som nešiel ani do Londýna,“ hovorí o tom, aký bol rebel.

Koniec tenisu, začiatok hokeja

Vyhral Majstrovstvá Československa juniorov v Pardubiciach a vtedy sa rozhodol s tenisom skončiť. Jozef bol vždy veľmi temperamentný, vášnivý a veci robil spontánne. K tenisu sa ešte aj tak na štyri roky vrátil.

„V auguste som skončil a od septembra som začal na ľade. Vystriedal som len raketu za korčule. Tie tenisové pohyby sú také isté ako hokejové. Ako 19-ročný som hral proti Kanade na Majstrovstvách sveta, nominovali ma, lebo som nastrieľal najviac gólov,“ zasmial sa.

Veľa vecí bolo proti nemu, niekedy aj jeho vlastná povaha. Ale aj početné zranenia. Tie ho však podľa neho samého, naučili poriadku.

„V najlepšej životnej forme som ležal na smrteľnej posteli v štátnej nemocnici. Krosčekoval ma hráč, zlomili mi rebrá, prepichol mi pľúca, dostal som horúčky a tri mesiace ma liečili na tuberkulózu,“ hovorí ako takmer ako 21-ročný skončil s kariérou.

On sa však v plnej paráde vrátil a dostal sa späť do formy. To ho už všetci poznali ako toho, ktorý nechýba v žiadnej bitke.

„Šiel som späť do Slovana, ťahalo ma to na ľad ako magnet. Mal som 87 kíl a bol som zlý. Bojovník, bitkár, preto mám 330 štichov na tele, sedemkrát som mal zlomený nos,“ prezradil.

V Sieni slávy

Teraz ho Slovenská televízia a rozhlas uvedie do Siene slávy, čo má pre neho veľký význam.

„Je to pre mňa veľká česť. Je to celoživotná práca. V Sieni slávy ťa uznáva celý národ a mužstvo, pre ktorý si obetoval čas, ukazuješ svoje umenie ako umelci v národnom divadle, my v národnom mužstve. Toto nie je uznanie pre mňa, ale pre fanúšikov, ktorí ma hnali dopredu“.

Zdroj: STVR

Vo videu si vypočujte aj krásne slová, ktoré adresoval svojej manželke Boženke.

Sledujte Sieň slávy vo štvrtok 15. mája o 20.30 na Jednotke.