Najsilnejšie výroky pápeža Františka. Rezonovať budú už navždy

Pápež František pochádzajúci z Argentíny, kde prežil väčšinu života, sa stal známy v rodnej krajine ako obhajca chudobných. Po prijatí kňazskej vysviacky 13. decembra 1969 sa za krátky čas stal v rokoch 1973 až 1979 provinciálom jezuitov v Argentíne.

Až do tridsať tisíc obetí

V roku 1980 bol menovaný za rektora Filozofickej a teologickej fakulty na Univerzite v San Miguel, kde kedysi študoval.

V tomto období nastúpila k moci vojenská chunta, ktorá za obdobia totalitnej vlády od roku 1976 do roku 1983 spôsobila podľa odhadov až tridsaťtisíc zmiznutých zavraždených a umučených osôb. Deti z týchto prenasledovaných rodín za ich údajnú politickú inklináciu k ľavici boli násilne prevychovávané v iných rodinách.

Po tomto období temna bol Jorge Mario Bergoglio a neskorší pápež František medzi prvými, ktorý žiadal, aby katolícka cirkev v Argentíne tiež prešla očistným procesom za chyby, ktorých sa počas vlády vojenskej chunty dopustila.

Odev verejného pokánia

Je známy jeho výrok, že katolícka cirkev v Argentíne „si potrebuje obliecť odev verejného pokánia za hriechy, ktoré spáchala počas rokov diktatúry.“

Výrok silno rezonoval v argentínskej spoločnosti, keďže Jorge Mario Bergoglio získal vďaka ľudskému prístupu k najbiednejším prezývku biskup slumov. Po zvolení za predsedu argentínskej biskupskej konferencie, kde pôsobil od roku 2008, sa konferencia argentínskych biskupov oficiálne ospravedlnila za zlyhanie katolíckej cirkvi v Argentíne pri ochrane ľudí pred vojenskou chuntou.

Napriek tomu, že Bergoglia už v roku 2001 pápež Ján Pavol II. menoval za kardinála, žil naďalej v malom byte, používal verejnú dopravu a varil si sám. Predstavoval jednoduchý pokorný štýl života, za čo si získal v Argentíne obrovskú popularitu.

Pápežom na druhý raz

Už po smrti Jána Pavla II. bol pri konkláve v roku 2005 vo Vatikáne horúcim kandidátom za rímskeho biskupa. Nakoniec sa ním stal nemecký kardinál Jozef Ratzinger ako pápež Benedikt XVI.

Po abdikácii Benedikta XVI. 28. februára 2013 sa na ďalšom konkláve rozhodlo, že za 266. pápeža Katolíckej cirkvi zvolili 13. marca 2013 Jorge Maria Bergoglia.

Za obdobie pontifikátu žiadal o ukončenie všetkých vojnových konfliktov, ktoré sa vyskytli bez výnimky a zastával sa ochrany utečencov.

Varovanie pred svetovým konfliktom

Na začiatku tohto roka pápež František 9. januára 2025 pred diplomatickým zborom akreditovaným vo Vatikáne varoval pred vznikom svetovej vojny:

„Pred čoraz konkrétnejšou hrozbou svetovej vojny je úlohou diplomacie uľahčiť dialóg so všetkými vrátane protistrán, ktoré sú považované za najnepohodlnejšie, či s ktorými by nebolo považované legitímne rokovať.“

Na mier vyzýval pápež František opakovane až do smrti, keď deň pred odchodom na večnosť žiadal o prímerie v Gaze či na Ukrajine, ale známe sú aj jeho iné prelomové výroky.

Nikoho nevyháňajte z cirkvi

Žiadal, aby z cirkvi neboli vyháňaní ľudia inej sexuálnej orientácie, keď aj pri návšteve Bratislavy v roku 2021 povedal:

„Nikto sa nesmie cítiť utláčaný, ale každý má možnosť objaviť krásu evanjelia a vstúpiť do vzťahu s Bohom.“

Za esenciu výrokov pápeža Františka môžeme považovať jeho posledné posolstvo mestu a svetu Urbi et Orbi na veľkonočnú nedeľu 20. apríla 2025, kedy sa zastal ochrany ľudského života:

„Veľká noc je sviatkom života! Boh nás stvoril pre život a chce, aby ľudstvo vstalo k novému životu! Každý život je v jeho očiach vzácny – od dieťaťa v lone matky až po starého človeka či chorého, ktorých čoraz viac krajín považuje za odpad.“

V poslednom verejnom prejave, ktorý kvôli pápežovým problémom prečítal jeho najbližší spolupracovník, sa opakovane nevyhol témam vojnového násilia:

„Koľko vôle po smrti denne vidíme v rozličných ozbrojených konfliktoch vo svete! Koľko násilia sa často odohráva aj v rodinách – voči ženám a deťom! Koľko pohŕdania cítiť voči slabým, vylúčeným, migrantom! Dnes by som si prial, aby sme znova začali dúfať a dôverovať druhým, aj tým, čo sú nám vzdialení, ktorí pochádzajú z ďalekých krajín s odlišnými zvykmi, spôsobom života, ideami a kultúrou – lebo všetci sme Božie deti!“

Na nedeľu Zmŕtvychvstania si pripravil pápež František silné slová nielen o vojnou sužovaných biednych na Ukrajine, či v pásme Gazy, ale aj v Kongu, Sudáne či v Južnom Sudáne, v Sahele, v Africkom rohu a Veľkých jazier.

Mier bez odzbrojenia nie je možný

Ďalej v kresťanských komunitách v Libanone či Sýrii, v Jemene, ale vyslovil aj túžbu po naplnení mierovej dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom, či pomoc pre ľudí sužovaných ozbrojeným konfliktom v Mjanmarsku.

„Nie je možný mier bez skutočného odzbrojenia! Oprávnená potreba každého národa zabezpečiť si obranu sa nesmie zvrhnúť na preteky v zbrojení. Vyzývam všetkých, čo majú vo svete politickú zodpovednosť, aby nepodliehali logike strachu, ktorá vedie k uzatváraniu sa, ale aby dostupné zdroje využívali na pomoc núdznym, boj proti hladu a podporu iniciatív rozvoja. Toto sú „zbrane“ pokoja – tie, ktoré budujú budúcnosť namiesto šírenia smrti!“

Zároveň na záver svojho posledného prejavu pápež František dodal:

„Nech nás nikdy neopustí princíp ľudskosti ako základ každodenného konania. Tvárou v tvár krutosti konfliktov, ktoré zasahujú bezbranných civilistov, útočia na školy a nemocnice i humanitárnych pracovníkov, si nesmieme dovoliť zabúdať, že cieľom nie sú objekty, ale ľudia s dušou a dôstojnosťou. Na Veľkú noc Pána sa život a smrť stretli v podivuhodnom zápase – no Pán teraz žije naveky a vlieva nám istotu, že aj my sme povolaní podieľať sa na živote, ktorý nepozná koniec, v ktorom už nebude počuť rachot zbraní ani ozvenu smrti. Zverme sa jemu – jedinému, ktorý môže všetko obnoviť (porov. Zjv 21,5)!“

Všetky aktuálne informácie o pápežovi Františkovi sledujte aj na našom spravodajskom webe spravy.stvr.sk.

Zdroj: TK KBS, TASR/ AP - Gregorio Borgia, ČTK, SITA, STVR - Stanislav Háber

25 50 75 90