Zuzana Kocúriková by si vlasy kvôli kariére neostrihala. Prečo skončila s účesom na ježka?

Herečka Zuzana Kocúriková dnes patrí do Siene slávy, no pôvodne mala úplne iné sny. Túžila byť návrhárkou alebo záhradnou architektkou a o herectve ani len neuvažovala.

Osud to však chcel inak. „Keď som mala šestnásť rokov, na Zlatých pieskoch ma odfotil nejaký fotograf z Koliby. Pozval ma na kasting do prvého filmu,“ spomína herečka.

O pár mesiacov už nakrúcala svoj prvý film, po ktorom nasledovala medzinárodná koprodukcia s Francúzskom. „A to už ma to prostredie tak očarilo, že už som zabudla na svoje plány a skúsila som ísť na herectvo,“ opisuje svoje začiatky.

Zuzana Kocúriková je známa nielen svojím hereckým talentom, ale aj dlhými havraními vlasmi, ktoré sú jej neodmysliteľnou súčasťou. Na rozdiel od mnohých herecov, ktorí svojim rolám prispôsobujú vizáš aj účesy, ona si svoju korunu krásy vždy zachovala. A úprimne, ani si to nevie predstaviť.

No predsa sa našiel jeden moment, kedy mala chuť vziať do rúk nožnice. „Točila som v bývalej Juhoslávii jeden historický film, ktorý sa odohrával aj v pekle. Tam mi maskéri bez toho, aby ma upozornili, natupírovali vlasy tak, že mi stáli. Keby som v ten večer mala so sebou nožnice, tak si ich ostrihám, lebo to nešlo nijak vyčesať ani zmyť,“ smeje sa.

V skutočnosti bola nakrátko ostrihaná len raz. Mala vtedy pätnásť rokov a pred sebou fotenie na svoj občiansky preukaz. „Moja mama mi vždy umývala vlasy a ja som stále pišťala, lebo mi išiel do očí šampón. Raz sa mama nahnevala, zobrala nožnice a ostrihala ma. Tak vtedy som bola na ježka,“ spomína. Vlasy jej, samozrejme, znova narástli a dodnes ich mnohé ženy obdivujú.

Herečku Zuzanu Kocúrikovú dnes uvedieme od Siene slávy. Aký je to pre ňu pocit? „Je to česť a pocta. I keď si myslím, že by si to viac zaslúžili ľudia, ktorí sa starajú o naše zdravie alebo tí, ktorí posúvajú svet dopredu, vedci. My zase dávame ľuďom dobrú náladu, dávame im optimizmus,“ hovorí úprimne.

Životný prínos Zuzany Kocúrikovej pre ľudí a slovenskú kultúru si pripomenieme dnes večer, 6. marca, o 20:30 na Jednotke.

25 50 75 90