Na Slovensku skomponoval svoje nazjnámejšie dielo, od narodenia velikána uplynie 250 rokov

Osudová, Óda na radosť, Sonáta mesačného svitu, Eroica či Pre Elišku. Azda každý na základe týchto diel spozná, že ich spoločným menovateľom je geniálny skladateľ Ludwig van Beethoven, ktorého 250. výročie narodenia (16. decembra 1770, podľa niektorých zdrojov 17. decembra) si na Dvojke pripomenie vo štvrtok o 20:15 priamym prenosom z koncertu v nemeckom Bonne, kde sa jedna z najvýznamnejších osobností v dejinách hudby narodila.

Beethoven je pochovaný vo Viedni hneď vedľa Mozarta.

Beethoven žil v časoch Francúzskej revolúcii, vzniku Spojených štátov amerických, vzostupu a pádu Napoleona či povstaní a revolúcií v ďalších štátoch. Všetky tieto udalosti sa odrazili na jeho dramatickej hudbe.

Pohnutá bola nielen doba, v ktorej Beethoven tvoril, ale aj jeho životný príbeh. Ako 28-ročný začal strácať sluch a posledné dve desaťročia tvoril celkom hluchý. Bol starý mládenec a okolie ho vnímalo ako introvertného človeka s komplikovanou povahou. Jeho otec bol alkoholik a tak malý Ludwig vyrastal v dusnom rodinnom prostredí, čo v ňom vypestovalo uzavretosť a podozrievavosť. Otca sa bál a nachádzal citovú oporu vo svojej matke.

Paradoxne to bol práve otec, ktorý v synovi rozpoznal hudobné nadanie a bol jeho prvým učiteľom. Beethoven ako 10-ročný koncertoval v zahraničí. Študoval u rovnakých velikánov, akým sa on neskôr sám stal - Wolfganga Amadea Mozarta, Josepha Haydna a Antonia Salieriho.

Problémy so sluchom podľa niektorých zdrojov mohlo spôsobiť olovo v pohároch, z ktorých pil víno, ale tiež ochorenie vnútorného ucha - otoskleróza. Prakticky úplne hluchý stvoril 3. symfóniu Es dur Eroica, 5. symfóniu c mol Osudová, ktorá patrí ku klenotom celého ľudského kultúrneho dedičstva.

V máji 1824 vo Viedni uviedol svoju Deviatu symfóniu d mol vrátane omše Missa Solemnis. Vo finále symfónie znie známa Óda na radosť, ktorá je dnes hymnou Európskej únie. Missu Solemnis prirovnal francúzsky spisovateľ a hudobný vedec Romain Rolland k Michelangelovej Sixtínskej kaplnke či k Božskej komédii od Danteho Allighieriho. „Je jedným z najvzácnejších klenotov ducha. Majster v umení zvukov vložil do nej to, čo bolo najhlbšie v jeho veľkej duši. Je to akoby testament jeho života, napísaný na vrchole žitia - v celej mohutnosti Beethovenovej sily, po najbolestnejších skúsenostiach. Toto dielo si nestačí vypočuť iba čas - od času. Je treba sa nechať ním preniknúť - ako so vzácnou knihou, ktorá pri každom čítaní objavuje doposiaľ nepoznané hĺbky," napísal Rolland.

List, ktorý napísal sám Beethoven.

Ludwig van Beethoven pobudol pár krát aj na území Slovenska v prekrásnom prostredí kaštieľa v Dolnej Krupej. Podľa ústnej tradície grófskej rodiny Brunsvikovcov, vtedajších majiteľov kaštieľa, práve v ňom slávny skladateľ okolo roku 1800 skomponoval svoje najznámejšie a krásne klavírne dielo - Sonátu mesačného svitu, inšpirované láskou k jednej z Brunsvikových neterí.

Kaštieľ v Dolnej Krupe.

(foto: AP, Wikimedia Commons, info: TASR)

25 50 75 90