Cez víkend v sobotu na Dvojke v Televíkende a v nedeľu na Jednotke v relácii Slovensko v obrazoch.
Lesnícky skanzen v Čiernom Balogu odhaľuje množstvo tajomstiev priamo vo vysielaní Slovenska v obrazoch na Jednotke, kam sa dá vybrať na ideálny turistický výlet určený najmä pre rodiny s deťmi.
Z vysielania relácie Slovensko v obrazoch sa môžete o tom sami presvedčiť, ale aj zo Sokoliarskych skúšok z relácie Halali na Dvojke.
Zmysel trás zeleným rajom
„Lesníci začali skanzen budovať od roku 2002, aby sa ľudia dozvedeli všetky lesné tajomstvá,“ vysvetľuje zmysel niekoľkokilometrových trás zeleným rajom vedúci Lesníckeho skanzenu Michal Kofira vo Vydrovskej doline v Čiernom Balogu:
„Na náučnom chodníku spoznáte stopy, vône, zvuky lesa a dozviete sa, ako fungujú lesné spoločenstvá.“
Tromi trasami k skanzenu
Cez 116 hektárov lesa sa môžete vybrať viacerými trasami a všade natrafíte na množstvo atrakcií: „Lesnú kaplnku dal pre robotníkov postaviť gróf Zichy, keď pre prácu v hore nestihli bohoslužby v dedine.“
Kaplnka pochádza z Podkriváňa z časti Horná Bzová a rovnako ju nájdete v skanzene:
„Náučný chodník vedie po oboch stranách potoka a návštevníci majú na výber z troch rôznych trás.“
V Lesníckom skanzene nájdete aj pôvodnú horáreň, kde sú expozície napr. potrieb horára:
Lesný minisvet
„Drevo, ktoré sa v lese vyťaží, sa premiestňovalo rôznymi spôsobmi, kde dnes prevládajú kolesové traktory špeciálne konštruované na prácu v lese.“
Kedysi sa však drevo prevážalo dolu z hôr do údolia pomocou lesného šmyku: „Využívala sa aj voda, pri vhodnom teréne koník, či neskôr lanovky dlhé dva až tri, niekedy aj päť kilometrov.“
S tým všetkým sa v Lesníckom skanzene môžete stretnúť rovnako ako aj s najväčšou atrakciou, akou je úzkokoľajná Čiernohronská železnica, ktorá drevo zvážala od 40. rokov minulého storočia a dnes vozí návštevníkov:
Zvuky a hmaty lesa
„Deti obdivujú aj nami budovaný minisvet – miniland, kde takto návštevníkov prevedieme vývojom lesníctva cez stáročia.“ Práca lesníkov bola potrebná od počiatkov využívania dreva v živote človeka, až po súčasnosť.
Na náučnom chodníku sa naučíte rozoznávať zvuky lesa, či hmatom spoznáte jeho plody a v ponuke máte aj zážitkovú časť chodníka, kam idete bosí:
Rozpätie rúk a krídel dravcov
„Môžete sledovať stopy a pozorovať lesnú zver, ale najkrajším exponátom je samotný les.“
Na drevenej tabuli máte špeciálne merače z lán, ktorých ak sa chytíte, z vašich rozpažených rúk ľahko zistíte, aké rozpätie by ste mali, keby ste boli draví vtáci:
orol skalný má rozpätie 190 až 220 centimetrov
myšiak lesný má rozpätie 120 až 140 centimetrov
sokol myšiar má rozpätie 70 až 80 centimetrov
Ak teda chcete vedieť, aké je rozpätie vašich rúk, výlet do Vydrovskej doliny vám dá odpoveď, aké by ste mali krídla, keby ste vedeli lietať ako vtáci.
Viac sa dozviete aj z archívu STVR bez reklám a zadarmo.
Zdroj: Jednotka, Slovensko v obrazoch, STVR - Stanislav Háber
