8. časť - Gitara

Rodina sláčikových hudobných nástrojov sa na seba ponáša tvarom, ktorý pripomína osmičku. Podobný osmičkový tvar zdedila aj ich sesternica zo štvrtého, čia piateho kolena - gitara. Jej bočné steny sú však úplne oblé, na vrchnej doske má okrúhly otvor a hoci ju rovnako zaraďujeme medzi strunné nástroje, nie je gitara nástrojom sláčikovým, ale brnakcím. Pretože to je základný spôsob, akým sa z nej vyludzuje tón a práve tento spôsob určuje aj farbu gitarového tónu. Podobne ako sláčikové nástroje má aj gitara po celej dĺžke natiahnuté struny. Je ich šesť a končia na hlavici krku, obtočené okolo ladiacich kolíkov. Aby hráč dosiahol potrebné výšky tónov, musí ľavou rukou stláčať struny na hmatníku a pravou brnkať nad okrúhlym otvorom v tele gitary. Pri niektorých gitarách s kovovými strunami sa na brnkanie používa tzv. plektrum, ktorému sa ľudovo hovorí „brnkátko". Je to maličký plátok, ktorým sa brnká nielen na gitare, ale aj na niektorých iných strunných brnkacích nástrojoch, napríklad na citare alebo mandolíne. Okrem klasickej akustickej gitary jestvuje ešte viacero jej príbuzných s odlišným tvaro, odlišným počtom strún, ladením i farbou tónu. Celkom samostatnou kapitolou v dejinách gitary je elektrická gitara. Vznikla v 20. storočí pre použite v populárnej a džezovej hudbe. Od akustickej sa odlišuje tým, že jej ploché telo nie je zároveň ozvučnicou, ale za ozvučnicu jej slúži reproduktor.