Nie všetci ľudia sú úprimní a myslia to s deťmi dobre

Každý každučký človek prišiel na svet tak, že sa narodil. Nikto ho z hliny neutľapkal, ani z dreva nevystrúhal. Na svete sa každý deň vyše 300 tisíckrát stane zázrak, vyše 300 tisíc matkám sa narodí nový, malý človek. Toto boli prvé slová prvej časti cyklu Bocian to má ťažké alebo o láske pre deti trochu inak. V deviatich častiach cyklu sme sa o láske pre deti naozaj rozprávali inak, úprimne, bez ostychu, pravdivo. Rozprávali sme si nielen to, prečo, za akých okolností vzniká život, o deväťmesačnej ceste na svet, o láske deťom ak rodičom, ale i o neláske dospelých, ktorí často opúšťajú svoje deti, ale zamýšľali sme sa aj nad zmyslom života, o vašich túžbach a predstavách budúcnosti. Pretože všetko so všetkým súvisí. Ak chýba láska, nenarodí sa človek, ak chýbajú city, často prevládne zloba, ak nie je starostlivosť, niet ani zdravia a potom nemožno ani o nejakom zmysle života hovoriť. Naše posledné predprázdninové stretnutie bude tiež o láske ale i neláske, psychickej i fyzickej. Práve prázdniny, to je ten čas, keď opúšťame domov, mamu, otca a často sa stretávame s cudzími ľuďmi. Nie všetci sú úprimní a myslia to s deťmi dobre. Slovo má Eva Poliaková a Miško, Mirko, Miška, Janka, Kubko.